Patrik Špak – hráč a tréner so srdcom na správnom mieste

Žlto-čierna rodina AHOJ.

V ďalšej časti našej pravidelnej rubriky žlto-čierna rodina si predstavíme a zároveň aj vyspovedáme muža s veľkým futbalovým srdcom. Je ním sympaťák Patrik Špak, hráč nášho áčka a hlavný tréner kategórie U15. Stredný obranca, ktorý je základným stavebným kameňom mužstva Michala Pančíka začínal s futbalom ako šesťročný v rodnom Stropkove. Tam si prešiel všetkými vekovými kategóriami od prípraviek cez žiakov, dorastencov až po mužov, za ktorých nastupoval už ako končiaci dorastenec. Za áčko v Stropkove, počas štúdia na vysokej škole v Bratislave, odohral celú jesennú časť. Po polovici sezóny už smerovali jeho kroky práve do nášho Interu.

Patrik, koľko rokov to už ťaháte v našom Interi?

Do Interu som prišiel koncom roka 2011. Do pravidelného tréningového procesu som sa zapojil od začiatku zimnej prípravy. Čiže v zime to bude presne 10 rokov od kedy pôsobím v tomto klube.

Prečo ste sa v roku 2011 rozhodli prísť resp. posilniť práve žlto-čierne farby?

Do Bratislavy som prišiel študovať a popri tom som chcel ďalej pokračovať vo svojej futbalovej kariére. Keďže Inter v tom čase pôsobil v nižších súťažiach dalo sa to bez väčších problémov skĺbiť so štúdiom. Určite pri rozhodovaní vo veľkej miere zohrala najväčšiu úlohu ambícia klubu vrátiť sa v čo najkratšom čase späť na futbalovú mapu. Je to zásluha najmä skupiny ľudí, ktorí nedopustili aby Inter úplne zanikol.

Aké boli Vaše prvé pocity po príchode do nášho klubu?

Úprimne povedané, musel som si zo začiatku trochu zvyknúť na to, že budem hrávať 5. ligu. V Stropkove som ako dorastenec odohral všetky štyri roky 1. celoslovenskú dorasteneckú ligu a za mužov som odohral jesennú časť v III. lige východ, čiže po futbalovej stránke to bol vtedy pre mňa akýsi krok vzad. Dnes ale s odstupom času môžem skonštatovať, že to rozhodnutie neľutujem, vyštudoval som školu, popri futbale mám stabilné zamestnanie, mám rodinu, trénujem a stále aktívne hrávam, takže všetko je tak, ako to malo byť.

Prišli ste ako hráč alebo ako tréner? Prípadne, “prischla” Vám hneď od prvého momentu takpovediac dvojitá funkcia?

Prišiel som ako hráč, ale keďže som študoval na fakulte športu, tak som postupne získaval aj trénerskú prax.

Nie je tajomstvom, že okrem povinností v Interi učíte aj na škole. Zvládate náročný program?

Musím sa priznať, že je to dosť náročné časovo, organizačne a niekedy aj fyzicky, ale zatiaľ to zvládam.

Čo Vás napĺňa viac? Trénovanie alebo hranie?

Na túto otázku nemám jednoznačnú odpoveď, obidve profesie majú niečo do seba.

Ste základným stavebným kameňom prvého tímu, aká je partia v mužstve? Ťaháte za jeden koniec povrazu?

Určite áno. Všetci v kabíne ale aj mimo kabíny máme jasný cieľ, ktorým je postup do 2. ligy. Minulú sezónu sa nám to nepodarilo, tak pevne verím, že tento súťažný ročník bude úspešnejší ako ten predošlý.

Máte od trénera Michala Pančíka nejaké úľavy, keďže patríte medzi starších a skúsenejších hráčov?

Nemyslím si, že mám nejaké špeciálne úľavy. O svoju pozíciu sa musím pobiť, tak ako aj všetci ostatní hráči v kabíne.

Aká je Vaša trénerská filozofia?

Vychovávať. (úsmev)

Ste prísny tréner? Vyžadujete disciplínu a poriadok alebo … ?

Určite si na tréningu vyžadujem disciplínu, ktorú musí dodržiavať každý jeden hráč.

Baví  Vás práca s mladými talentovanými futbalistami?

Baví, ale je to náročná práca.

Na akej úrovni sa podľa Vás pracuje s mládežou v našom klube?

Myslím si, že v klube robíme všetci maximum pre rozvoj hráčov vzhľadom na aktuálne podmienky. Ak sa zrealizujú plány, ktoré má nový majiteľ, tak si dovolím tvrdiť, že podmienky na prácu nie len s mládežou budú na veľmi dobrej úrovni.

Čo by mal podľa Vás mať každý jeden mladý futbalista, ktorý sníva o profesionálnej kariére. Srdce, poctivý prístup a chuť pracovať?

Poctivo pristupovať k tréningovému procesu, veriť svojím trénerom a byť na seba prísny. Mám pocit, že najmä vlastná morálka sa vytráca u mladých futbalistov a bez nej je takmer nemožné dosiahnuť profesionálnu kariéru vo futbale (a nie len vo futbale, ale v živote celkovo).

Aké ciele ste si stanovili so svojou kategóriou resp. so svojím družstvom v tejto sezóne?

Najväčším cieľom je aby sa chlapci zlepšovali každým jedným tréningom, zápasom. Chceme sa prezentovať kvalitným herným prejavom. Ak sa naplnia tieto ciele, tak verím, že sa môžeme pobiť aj o vyššie miesta v tabuľke.

Skúste zaloviť v pamäti a zaspomínať si na zatiaľ najkrajší moment v Interi, či už v pozícii hráča alebo trénera.

Najkrajšie momenty boli určite roky kedy sme postupovali do vyšších súťaží, nebolo to len o postupe ako takom ale najmä o veľmi dobrej partií chalanov, ktorá sa v tom čase vytvorila.

Medzi najkrajšie momenty patrí aj postup do 2. ligy.

Máte nejaké futbalové resp. trénerské sny, ktoré by ste chceli naplniť?

Futbalový mám momentálne postup do 2. ligy

Aké je vaše životné motto? Teda ak nejaké mate.

Nemám nejaké vyslovene jedno životné motto, podľa ktorého by som sa riadil resp. by som ho mal niekde vytetované. (smiech)

Vieme, že mate malého syna, už ste mu stihli kúpiť žlto-čierny dres?

Zatiaľ sme mu nekúpili žltočierny dres. Teraz v auguste bude mať dva roky, tak mám aspoň tip na darček. (úsmev)

Patrikovi ĎAKUJEME za rozhovor a zároveň mu dodatočne prajeme všetko najlepšie k narodeninám !

Patrik Špak, narodený vo Svidníku (23. Augusta 1992)

Post: stredný obranca
Tréner kategórie: U15
Povolanie popri futbalovej resp. trénerskej kariére: Učiteľ na gymnáziu v Bratislave.

S futbalom začínal ako šesťročný v rodnom Stropkove. Tam prešiel všetkými vekovými kategóriami od prípraviek cez žiakov, dorastencov až po mužov, za ktorých nastupoval už ako končiaci dorastenec. Za „áčko“ v Stropkove odohral počas štúdia na vysokej škole v Bratislave celú jesennú časť. V tomto období už študoval aj na vysokej škole v Bratislave. Po polovici sezóny jeho futbalové kroky smerovali práve do Interu Bratislava, kde pôsobí do súčasnosti.