„Dobří holubi se vracejí“ Ladislav Hudec. Nový tréner nášho áčka, ktorému koluje v žilách žlto-čierna krv.

Žlto-čierna rodina AHOJ.

Ako ste už zrejme zachytili na našich sociálnych sieťach, v prvom tíme nastala zmena na poste hlavného trénera. Michala Pančíka nahradil vo funkcii ďalší bývalý hráč nášho milovaného Interu. Tréner, ktorý má nesporné kvality, obrovské skúsenosti a jednoznačne patrí medzi uznávaných trénerských odborníkov z krajiny spod Tatier. Je ním Ladislav HUDEC. Muž, ktorý odohral v žlto-čiernych farbách v česko-slovenskej lige 257 zápasov a zaznamenal v nich 19 gólov. V pohári UEFA odohral v drese Interu 9 duelov a pripísal si na svoje konto jeden presný zásah. V každom prípade sme radi a je nám cťou, že v tomto prípade môžeme poznamenať ... „Dobří holubi se vracejí“.

Pán tréner, ešte predtým ako sa pustíme do otázok ohľadom trénovania nášho áčka, veľmi radi by sme Vás privítali v našom klube, ale vo vašom prípade sa to tak celkom nedá (úsmev), pretože do veľkého futbalu ste sa prepracovali, resp. prebojovali práve v žlto-čiernych farbách. Ak teda dovolíte, najskôr by sme trochu zaspomínali na vaše obdobie strávené v Interi počas profesionálnej kariéry. Ako si na neho pamätáte?

Do prvého mužstva som prišiel v júli 1975, dva týždne po pamätnom zápase Inter vs Slovan, v ktorom sa rozhodovalo o majstrovi v poslednom kole. Žiaľ, našim sa to nepodarilo a prehrali sme pred možno aj 35,000 divákmi. Nikto ale v tom čase presne nevedel, koľko fanúšikov bolo na štadióne. Čo sa týka mojich začiatkov, tak za Inter som začal hrávať od desiatich rokov. Bolo to v čase, keď som ešte začínal na Klingerovej kolónii a následne sme sa presunuli na Pasienky. Ako starší žiaci sme sa stali pod vedením pána trénera Tegelhofa majstrami Slovenska a neoficiálnymi majstrami Československa. Na turnaji v českom Přelouči sme vo finále dokonca porazili Slaviu Praha. Neskôr ako starší dorastenci sme sa dvakrát radovali zo zisku titulu majstra Československa pod vedením trénera Šimončica. V 18tich som sa stal členom kádra ligového mužstva, ktoré bolo vynikajúce a to pod trénerom Valerom Švecom. Boli to krásne časy. Hrali sme pohár UEFA, Interpohár a bol som aj súčasťou reprezentácie do 21 rokov. Takže sme stále niekde cestovali a hrali. Československá liga bola vtedy veľmi kvalitná s výbornými mužstvami.

Aký je Váš možno najpamätnejší moment, resp. momenty z čias strávených v Interi?

Tých momentov bolo strašne veľa. Už len to, že som mohol hrávať s takými hráčmi ako Petráš, Levický, Jurkemik, Barmoš, Bajza, neskôr aj s Brezíkom a mnohými ďalšími bol naozaj veľký zážitok. Inter bol vždy technické mužstvo a taká bola aj naša hra.

Čo všetko sa zmenilo od čias kedy ste hrávali za Inter?

Futbal je iný, to je jasné, ale po rozdelení republiky mi hlavne chýbajú zápasy so Spartou, Slaviou, Ostravou, Brnom atď. A to je veľký rozdiel. Okrem iného mi v lige chýbajú aj kedysi veľké slovenské mužstvá, resp. kluby.

Ako vnímate fakt, že Inter nie je súčasťou Pasienkov, resp. Pasienky nie sú domovom Interu?

Fakt, že Inter nie je súčasťou Pasienkov je veľmi smutné. No verím, že sa tam raz vrátime. Ja stále tvrdím, že po predaji Slovnaftu začali problémy s fungovaním klubu a bohužiaľ sa to týkalo aj iných športov, v ktorých Inter dominoval.

Teraz sa ešte v krátkosti pozrieme na Vašu doterajšiu trénerskú kariéru, pred ktorou jednoducho musíme dať ten povestný klobúk dole. Máte toho za sebou naozaj veľmi veľa, takže otázkou zostáva, ktoré trénerské obdobie považujete za najúspešnejšie, resp. na ktorý klub prípadne reprezentáciu spomínate najčastejšie a najradšej?

Po troch rokoch v Dubaji a Saudskej Arábii bolo mojim prvým mužstvom ZP Podbrezová, kde som vlastne začínal profesionálnu trénerskú kariéru. V tom čase sme mali krásne návštevy, výborné podmienky a tak isto aj hráčov. Naozaj na Horehronie spomínam veľmi rád. Do dnešného dňa sme takpovediac v kontakte. Mojim prvým ligovým klubom bol AS Trenčín. Ďalšou srdcovkou sa stala Myjava, kde sa nám podarilo postúpiť za 2 roky z 3. ligy do najvyššej súťaže a hneď v prvom roku sme medzi elitou skončili na vynikajúcom 4. mieste. Iba jeden jediný bod nám chýbal na európske poháre. Pekné obdobie som zažil aj s mládežníckymi reprezentáciami do 16 a 17 rokov. Najväčšia hviezda bol v tom čase samozrejme Marek Hamšík, ale veľa hráčov hrá alebo hralo aj v ligových mužstvách ako napríklad Ďubek. Musím tak isto spomenúť aj Senicu, kde som prišiel v roku 2008 a hneď sme vyhrali 4. ligu. Následne cez leto Senica kúpila licenciu práve od nášho Interu. Bola to náhoda, že som tam akurát bol.

Tak a teraz preladíme na aktuálnu situáciu. Prečo ste sa rozhodli kývnuť na ponuku FK Inter Bratislava?

Oslovili ma pán Barmoš a majiteľ klubu pán Palenčár. Sadli sme si spolu a dohodli sa. Vždy som chcel trénovať Inter. Predsa len je to môj materský klub a každý by rád videl Inter tam, kde kedysi. Nehovorili sme o dĺžke kontraktu, pretože prvoradé je splniť ciele. Jedným je zaručiť si miesto v novovznikajúcej 3. lige, no a ďalší cieľ, resp. ciele si nechám pre seba …

Stihli ste si už spraviť obraz o hráčskom zložení Áčka? Poznáte niektorých chlapcov v mužstve? Kto Vám bude „sekundovať“ v realizačnom tíme?

V tomto vianočnom čase mám za úlohu spoznať mužstvo. Pozriem si všetky zápasy a podobne. Pomáhať mi budú pán Fedor a nápomocný bude aj Miško Pančík, s ktorým budem v kontakte ohľadom hráčov a ďalších členov, ktorí pôsobili pri mužstve.

Čo by ste na záver možno odkázali všetkým fanúšikom žlto-čiernej rodiny?

Fandite nám ako doteraz a spoločne musíme veriť, že raz dostaneme Inter tam, kam dlhé roky patril. Želám všetkým šťastné a veselé Vianoce, úspešný nový rok a hlavne ZDRAVIE!

Pánovi trénerovi ĎAKUJEME za rozhovor a želáme mu veľa úspechov pri kormidle našej žlto-čiernej lodi. Na záver by sme ešte chceli POĎAKOVAŤ Michalovi Pančíkovi za prácu, ktorú odviedol pri našom áčku. Pán tréner ĎAKUJEME.