Autor: redakce
Sdílet článek

Ján Palenčár – z bývalého brankára, ktorý “ukradol” Brücknerovi kopačky je dnes majiteľ nášho klubu (2. časť)

Žlto-čierna rodina AHOJ

Každý týždeň vám v rámci rubriky žlto-čierna rodina prinesieme zaujímavé rozhovory či už s aktuálnymi alebo bývalými hráčmi, trénermi a osobnosťami klubu. V ďalšom vydaní budeme pokračovať druhou časťou rozhovoru s majiteľom nášho milovaného klubu Jánom Palenčárom.

Pán majiteľ, tak a teraz nám prezraďte, prečo ste sa rozhodli prevziať FK Inter Bratislava a stať sa novým majoritným vlastníkom? Čo bolo hlavnu motiváciou, žlto-čierna krv?

Za mojím rozhodnutím bola predovšetkým situácia, kedy sa obaja akcionári rozhodli ďalej nepôsobiť v našom klube resp. nás ďalej finančne nepodporovať. Táto situácia spolu s nedoriešenými finančnými záväzkami z obdobia rokov 2019 a 2020 bola pre klub existenčný problém. Ako člen dozornej rady a jeden zo sponzorov som túto kritickú situáciu vnímal a preto som sa rozhodol na seba a mojich kolegov prevziať zodpovednosť a nášmu klubu pomôcť.
   
Ako vnímate fakt, že ste v minulosti boli profesionálnym hráčom v žlto-čiernch farbách a dnes ste majiteľom klubu? Dovolím si povedať, že je to niečo na čo ste určite právom hrdý. Pretože takéto veci sa bežne nedejú ani v bláznivom futbalovom svete! (úsmev)

Asi to nie je bežné, aby sa hráč stal majiteľom klubu. Aj keď je pre mňa česť vlastniť Inter, jeden z historicky najúspešnejších klubov na Slovensku, moja ambícia to nebola. Jednoducho vznikla situácia, kedy som nevedel povedať, že nepomôžem. Inter Bratislava, naši fanúšikovia, zverenci, rodičia našich detí, podporovatelia, všetci si zaslúžia, aby Inter ďalej profesionálne rozvíjal svoju činnosť a smeroval k vyšším cieľom.

Aké boli Vaše prvé kroky, ktoré ste museli uskutočniť po prevzatí klubu?

V prvom rade som sa potreboval oboznámiť s finančným stavom a začať rokovať s veriteľmi o urovnaní záväzkov. Zároveň som inicioval vypracovanie novej športovej stratégie klubu.
 
Zrejme nie je tajomstvom, že klub bol po finančnej stránke poriadne vyžmýkaný. Darí sa Vám krok za krokom stabilizovať klub?

V priebehu niekoľkých mesiacov sa nám podarilo urovnať veľkú časť záväzkov voči dodávateľom klubu, hráčom a ostatnému personálu. Predpokladám, že do polovice roku 2022 sa nám podarí záväzky z činnosti FK Inter Bratislava a.s. vyrovnať.

V akej situácii sa teda aktuálne nachádza klub?

Úhrady nákladov za aktuálnu sezónu sa pravidelne uhrádzajú aj keď nám občas vyskočí kostlivec v podobe nauhradenej faktúry z minulosti.

V uplynulej sezóne Inter spolupracoval s prvoligovým Trenčínom. Pokračujete v spolupráci aj v aktuálnej sezóne alebo ste túto kapitolu už uzavreli?

Spolupráca s Trenčínom sa ukončila a Inter sa musí spoľahnúť na vlastných hráčov.

Bude Inter v nasledujúcih rokoch hľadať spoluprácu s inými klubmi? Alebo to chcete ťahať svojou vlastnou cestou?

Žiadnu spoluprácu vopred neodmietam, predovšetkým ak je výhodná pre oboch partnerov. Inter však považujem za veľkoklub aj keď nemá vlastný štadión či nehrá I.ligu. Máme však 350 detí a mládežníkov, vrátane dievčat. Našu obrovskú rodinu tvoria zverenci , tréneri, staff, rodičia detí, fanúšikovia, podporovatelia a sympatizanti. To je obrovský kapitál. Preto si myslím, že máme na to, aby sme budovali vlastnú cestu s vlastnou športovou stratégiou a bez podpory klubu z vyššej súťaže.  Môže to však znamenať, že naplniť ciele pre “A” mužstvo bude náročnejšie.

Poďme na otázku ohľadom domovského stánku FK Inter Bratislava. Vieme, že v tejto sezóne sa ešte budú hrať zápasy v Stupave. Čo ale bude ďalej? Chcete vrátiť Inter do Bratislavy?

Inter je Bratislava a Bratislava je Inter. Tu nie je o čom diskutovať. Aj keď sme radi, že túto sezónu môžu muži trénovať a spolu s dorastencami hrať v Stupave, robíme všetko preto aby sme sa do začiatku sezóny 2022/23 vrátili do Bratislavy.

V hlavnom meste je už niekoľko rokov veľkým problémom nájsť vhodné tréningové zázemie. Pracujete aj v tomto smere na vylepšení resp. máte predstavu kde by si Inter mohol nájsť dlhoročné “domáce prostredie”?

Vyriešenie problému s tréningovými plochami je pre mňa najväčšou výzvou na najbližšie obdobie. V súčasnosti rokujeme so zástupcami mesta o predĺžení nájomnej zmluvy na ihrisko na Drieňovej ulici tak, aby nám to umožnilo aj s partnermi vybudovať na spomínanom mieste jedno plnohodnotné a tak isto aj menšie ihrisko, v oboch prípadoch,  s umelými povrchmi. Zároveň rokujeme o dlhodobom prenájme jedného ihriska s prírodnou trávou v Ružinove.  

Nastolili ste spoločne s trénermi v klube nejakú konkrétnejšiu filozofiu? Mám na mysli po hernej stránke. Alebo to nechávate celé na odborníkov v podobe všetkých trénerov v klube, ktorí majú vašu plnú dôveru? Apropo, zapájate sa aj do týchto povedzme že, odbornejších futbalových vecí?

Futbalový klub bez jasnej športovej stratégie nemôže dlhodobo úspešne fungovať. Som nesmierne rád, že športový riaditeľ Štefan Šogor, v spolupráci s prezidentom klubu Jožkom Barmošom pripravili materiál, ktorý určuje základné ciele, princípy a cesty športovej prípravy v našom klube. Bolo nesmierne dôležité, aby sme si špecifikovali ciele výchovy mládeže, čo v našom prípade znamená, že chceme vychovať inteligentných, cieľavedomých, zdravo sebavedomých, ľahko sa učiacich mladých futbalistov a futbalistky, ktorí dokážu hrať moderný, útočný futbal. Každý tréner má však, pri dodržaní základných princípov, priestor na vlastnú realizáciu, čo spestruje tréningový proces a herný prejav jednotlivých kategórii.  


Aké sú vaše hlavné futbalové ciele? Kam by ste to s Vaším milovaným Interom chceli dotiahnuť? Začnime Áčkom.

V tomto ročníku má “A” mužstvo najvyššie ciele, vyhrať III.ligu. Viem, že to nebude jednoduché aj vzhľadom k nášmu vekovému priemeru a množstvu mladých hráčov na súpiske. Na druhej strane k nám prišlo niekoľko nových posíl. Zároveň chceme postúpiť s “B” mužstvom do IV ligy.

Ciele dorastu a mladších kategórií?

Dorast je rovnako dôležitý ako muži. Radi by sme postúpili do I. dorasteneckej ligy. Treba však povedať, že našu U19 tvoria predovšetkým prvoročiaci, čo je v mládežníckych súťažiach objektívna nevýhoda. Napriek tomu, že sú futbalovo zdatní, budú to mať veľmi náročné. Rovnaký dôraz kladieme aj na východu našich prípraviek, žiakov a dievčat. Každá kategória má stanovené ciele športovej prípravy tak, aby naše deti futbalovo rástli v každom U-čku. V súvislosti s prípravou týchto kategórií je dôležité, aby boli rodičia informovaní o procese športovej výchovy a rovnako sú pre mňa dôležité názory rodičov. Práve preto sme zaviedli pravidelné stretnutia vedenia nášho klubu s rodičmi .

V čom chcete aby bol Inter iný ako ostatné futbalové kluby? Čo by malo byť poznávacím znakom každého jedného hráča, trénera a zamestnanca klubu?

Bol by som šťastný, keby sa v Interi zintenzívnilo to, čo tu bolo odjakživa. Aby bol každý hráč, hráčka, tréner, zamestnanec, spolupracovník, rodič a fanúšik hrdý že je Interista. Aby sme boli všetci súčasťou  Interu, lebo to tu máme radi.

Hovorí sa, že každý človek by mal mať nejaký sen. Aký je ten Váš futbalový?

Inter patrí do najvyšších súťaží. Je to sen, ale uskutočniteľný.    

Čo by ste na záver odkázali všetkým fanúšikom, ktorým bije žlto-čierne srdce?

V prvom rade sa chcem našim fanúšikom poďakovať, že sú pri nás a držia nám palce. Všetkých chcem ubezpečiť, že robíme všetko preto, aby sme mohli úspešne športovo napredovať. Musíme sa však vysporiadať s minulým obdobím, po finančnej stránke ako aj po športovej stránke. Budovanie vlastnej športovej cesty, zlepšenie infraštruktúry, návrat “A” čka a dorastu do Bratislavy a zvyšovanie kvality športovej prípravy a staroslivosti o našich zverencov  stojí nesmierne veľa námahy a financií. Napriek tomu to všetci zúčastnení robíme radi a naplno. Verím, že sa k nám pri tejto ceste pridajú aj ďalší nadšenci.    

Na záver treba dodať iba jediné a to, že nášmu pánovi majiteľovi ĎAKUJEME.

Ďakujeme za to, že vďaka nemu je FK Inter Bratislava stále súčasťou futbalovej mapy Slovenska. Obrovský ŽLTO-ČIERNY klobúk dole, pán majiteľ!  

Ján Palenčár, rodák z Bratislavy (nar. 9. marca 1975)

S futbalom začínal ako 6 ročný v TJ Iskra Matador Bratislava . Ako 12 ročný prestúpil do Interu kde chytával za žiacke kategórie a následne aj rezervný tím. Počas vojenčiny pôsobil v Ozete Trenčín. Následne si vyskúšal aj pôsobenie v treťoligovom Štúrove. Po návrate do Interu bol súčasťou Áčka, ktoré viedol legendárny tréner  Karel Brückner. Pol sezóny pôsobil aj v druholigovom Devíne.  Ako 22-ročný si vážne poranil koleno a bol nútený ukončiť kariéru. Aj napriek tomu stihol okúsiť mládežnícke reprezentačné výbery.  Československý do 15 a 16 rokov a slovenský do 17 a 18 rokov. Po futbalovej kariére sa dal na podnikanie.Realitám sa venuje už takmer štvrťstoročie. Je majiteľom realitnej kancelárie a prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.