Porozprávali sme sa s Michalom Šullom

Michal Šulla zrejme naviac ukázal zo svojho brankárskeho umenia v tíme FK Senica, kde aktuálne 33-ročný brankár odchytal 135 súťažných zápasov. V Januári 2018 odišiel do Slovana Bratislava, kde pôsobil až do septembra 2023. V štyroch prípadoch sa tešil z ligového titulu a tri krát získal slovenský pohár. V ére reprezentačného kormidelníka Jána Kozáka nastúpil na tri zápasy v najcennejšom drese s dvojkrížom na hrudi. Bolo to v priateľských stretnutiach s Ugandou (1:1), Thajskom (3:2) a Marokom (1:2). V každom prípade, od 11. septembra je súčasťou našej milovanej žlto-čiernej rodiny.

Čo myslíte, ako sa mu páči v žlto-čiernych farbách?

Michal, začnime krátky rozhovor našou tradičnou otázkou.. ako sa máte?

Ďakujem za opýtanie. Mám sa super. Či už po zdravotnej stránke ale aj tej osobnej. Deti nám robia doma radosť a určite aj to mi pridáva na aktuálnej pohode.

Ako zatiaľ hodnotite aktuálnu sezónu? Začnime pozitívami …

Výsledky mužstva sledujem od začiatku sezóny aj keď som sa zapojil ako člen kádra až na začiatku septembra. Úvod ročníka bol trochu smolný, keďže sa prvé tri zápasy prehrali a okrem iného sme vypadli aj zo slovenského pohára. Myslím si ale, že toto mužstvo má kvalitu na to, aby sa z takýchto náročnejších situácií dostalo, čo sa v podstate potvrdilo výsledkami z posledných zápasov.

Čo boli resp. sú zatiaľ najväčšie negatíva v aktuálnom ročníku?

Negatívom bolo, ako som už spomínal, asi ten začiatok sezóny. Zrejme v tom momente zohrala úlohu aj tzv. "nováčikovská daň". Ale už je to za nami a pozeráme sa iba dopredu.

Poďme na otázku, ktorá zrejme najviac zaujíma všetkých členov našej žlto-čiernej rodiny.. prečo ste si vybrali práve náš klub?

S Interom som bol v kontakte už dlhšiu dobu, keďže aj v zimnom období mi klub umožnil, aby som sa mohol pripravovať s mužstvom, keď som bol bez klubu. Za to som žlto-čiernemu klubu samozrejme veľmi vďačný. Inak tomu nebolo ani počas letného obdobia, kedy som prípravu odštartoval s Interom a pripravoval sa pod vedením trénera brankárov pána Mentela. Teraz mužstvo poznám ešte o čosi lepšie a som pripravený pomôcť celému klubu k naplneniu ambícií.

Ako prebiehali rokovania po tom, čo ste sa rozhodli, že by ste sa chceli stať členom žlto-čiernej rodiny?

Hneď na začiatku prípravy ma oslovil pán Martin Barborka s víziou, či by som nechcel zostať v prípade, že nebudem mať ponuku z najvyššej súťaže. Dohodli sme si podmienky, kedy by sme to celé mohli zrealizovať a napokon to vyšlo. Aj týmto smerom chcem klubu poďakovat za trpezlivosť, keďže mojou jedinou podmienkou bolo to, že potrebujem viac času, keďže v danom čase sa ešte len rozbiehalo prestupové obdobie.

Poďme na ďalšiu otázku "na telo" ... Keby ste mali porovnať kluby v ktorých ste pôsobili v minulosti s našim žlto-čiernym klubom, tak v čom je náš klub iný resp. lepší ?

Pôsobil som vo viacerých ligových kluboch ale tu vidím, ako sú všetci ľudia "zapálení" pre futbal a chcú vrátiť Inter tam kam patrí. Od majiteľa pána Palenčára, cez všetkých zamestnancov v klube a trénerov... a za to ja osobne dávam veľký klobúk dole.

Keď sme pri vašich bývalých kluboch, tak v ktorom ste prežili z Vášho pohľadu najkrajšie futbalové obdobie ?

V prvom rade poviem Senica. Bol to malý klub a ja ako odchovanec som mal to šťastie, že som v domácom prostredí začal chytať najvyššiu slovenskú súťaž, odkiaľ som sa dostal do Slovana Bratislava. Tam som zase videl to, ako funguje veľký klub. Získali sme 5 ligových titulov a dostali sme sa do skupiny európskej ligy. Na toto obdobie rovnako rád spomínam.

Nie je tajomstvom, že ste si počas kariéry zachytali aj v najcennejšom drese s dvojkrížom na hrudi.. ako si pamätáte na toto obdobie?

Pre mňa osobne to bol malý zázrak, že som sa dostal do reprezentácie a stretol som sa v jednej šatni s hráčmi ako Škrteľ, Kucka alebo Hamšík... Bol to pre mňa zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem.

Komu vďačíte za doterajšiu kariéru resp. kto Vám možno najviac pomohol vo futbalovom raste ?

Pri tejto otázke sa musím opäť vrátiť do Senice. Najväčší zlom v mojom futbalovom živote nastal v podstate zo dňa na deň, ked sa bývalý majiteľ Senice pán Levársky rozhodol odkúpiť licenciu na prvú ligu (paradoxne) od Interu, v ktorom pôsobím dnes. No a vtedy začala Senica fungovať na profesionálnej futbalovej úrovni. Ďalší bod zlomu nastal v rovnakom čase, keď do FK Senica prišiel tréner brankárov pán Miroslav Mentel, ktorý v danom časovom období pôsobil aj pri reprezentácii Slovenska. Začal sa mi venovať deň čo deň a pre mňa osobne je to malý zázrak, čo som vo futbale dosiahol, keďže mi začala špeciálna brankárska príprava až v 18tich rokoch. Takisto aj jemu som vďačný za veľa, či už po brankárskej alebo aj po ľudskej stránke. Po odchode zo Senice sme zostali v kontakte a som rád, že dnes sme sa opäť stretli v jednom klube.

Aké osobné ciele si dávate do tejto sezóny?

Osobný cieľ je hlavne zostať zdravý a na ihrisku pomôcť čo najviac naplniť ambície klubu. Okrem iného aj potešiť ľudí, ktorí mi dali dôveru.

Aké ciele by ste chceli ešte naplniť vo Vašej kariére resp. chceli by ste to potiahnuť opäť do vyšších súťaži ? Pripadne, máte ešte nejaký futbalový sen?

Mám 33 rokov, čo nie je veľa pre brankára. Cítim sa v pohode a stále plný chuti a elánu. Ale na druhej strane sa nechcem pozerať príliš ďaleko dopredu. Uvidíme čo príde a ako to osud zariadi. Najlepšie bude, keď sa do vyšších súťaží pozriem v drese Interu. To by boli obe strany spokojné. (úsmev)

Nie že by sme Vás išli predčasne poslať do futbalového dôchodku, ale viete si predstaviť, že by ste aktívnu hráčsku kariéru ukončili práve medzi žlto-čiernymi žrďami ?

Ako som už spomínal, až tak "ďaleko" sa zatiaľ nepozerám... (smiech)

Čo by ste možno na záver odkázali fanúšikom a celej našej futbalovej rodine?

Chcel by som pozdraviť všetkých fanúšikov a zaželať im veľa zdravia a chuti do futbalu. Aby ich chodilo na zápasy stále viac a fandili nám, tak ako doteraz. Aj touto cestou im za celú kabínu ďakujem. My sa im budeme chcieť vždy odvďačiť výkonmi a výsledkami na ihrisku.