Lukáš Strelka - mladý ale už skúsený tréner našej U19

Žlto-čierna rodina AHOJ.

V ďalšej časti našej pravidelnej rubriky žlto-čierna rodina si predstavíme a zároveň aj vyspovedáme hlavného trénera našej U19, ktorým je stále mladý ale za to už skúsený Lukáš Strelka.

Pán tréner, tak na úvod začnime otázkou, ako hodnotíte doterajších 10. kôl v rámci II.LSD?

Prajem dobrý deň fanúšikom a členom FK Inter Bratislava. Teší ma, že kvalita zápasov má stúpajúcu tendenciu. Vstup do sezóny po dlhej a vynútenej korona pause bol pre družstvá náročný. Jednoducho povedané potrebovali získať zápasovú prax a obnoviť svoje zaužívané automatizmy v hre. Dnes v rozbehnutej sezóne sú už zápasy živšie, behavejšie, je možné sledovať viac zaujímavých útočných či obranných akcií čo má pre hráčov určite väčší rozvojový charakter pre ich výkonnosť.

Kde nás momentálne možno najviac  “tlačí topánka” a kde sme naopak, ako sa hovorí, vo forme?

Myslím si, že sme za 10 týždňov urobili progres v organizácii obrannej fázy hry celého družstva. Hráči začínajú spoločne vnímať princípy repressingu, aktívnej priestorovej obrany a v zápasoch z toho dokážeme ťažiť aj pri prechode do útoku. Topánka nás tlačí najmä v útočnej fáze hry v útočnej zóne ihriska. Zakladaním a vedením útoku dokážeme prekonať 2 brániace línie ale chýbajú nám pokojnejšie riešenia pri finálnej fáze. Toto je beh na dlhú trať. Zvyšovať individuálnu kvalitu hráčov v priestore, kde je súperova obrana najkoncentrovanejšia je náročný proces, ale pracujeme na tom. Pozitívom je, že gólové príležitosti si v zápasoch vieme vypracovať a následne sa máme od čoho odraziť.

Poďme sa teraz vrátiť na úplny začiatok Vašej cesty. Kde ste futbalovo vyrastali?

Moje prvé futbalové kroky som urobil v dedinke Ráztočno, kde pri mužskom futbale pôsobil môj otec. Na veľké výkony sa tam netlačilo, pamätám si, že v mládeži tam na pomery bolo dostatok detí a z chuti sme si dokázali zatrénovať a aj zahrať zápasy. Odtiaľ som sa postupne cez Handlovú a Prievidzu dostal do akadémie MŠK Žilina, kde som prešiel mládežníckymi kategóriami od U15 vyššie. Vnímal som to vtedy veľmi pozitívne, futbal som bral poctivo s nadšením a dostal som aj “školu života”, keďže som sa od svojich 14 rokov musel naučiť postarať sám o seba. Dodnes mám na tieto časy pekné spomienky a priateľstvá.

Kde všade ste pôsobili počas Vašej hráčskej kariéry? Či už mládežníckej alebo seniorskej.

Ako som už spomínal, Ráztočno boli prvé futbalové kroky aj pod vedením otca a podpory Martina Škrteľa, keďže dedina je jeho rodiskom. Nasledovala Handlová, kde som pôsobil vždy so staršími spoluhráčmi, čo mi pomohlo vo výkonnosti. V Prievidzi som mal možnosť si zahrať s Patrikom Hrošovským, ktorého prístup k futbalu ma odmala inšpiroval. V Žiline sme sa dobrým skautingom klubu stretli ako partia perspektívnych mladých hráčov a takáto konkurencia nám zároveň pomáhala sa zlepšovať. Futbalu sme nemali nikdy dosť a spomínam si ako sme na umelej tráve za hlavným štadiónom (kde sme boli ubytovaní) pilovali techniku aj mimo tréningov, často až do zotmenia. Už vtedy sa “mladý” Milan Škriniar ukazoval ako talentovaný hráč a vodcovský tip. Moje kroky v mužskom futbale už neboli na profesionálnej úrovni, ale povedzme že, len na výkonnostnej. Som rád, že som si vyskúšal pôsobenie v Rakúsku, kde som videl odlišnú futbalovú mentalitu.

Čo Vám zabránilo v tom aby ste sa stali profesionálnym futbalistom na povedzme že, najvyššej úrovni?

Myslím si, že v mládeži som mal chuť aj odhodlanie pre tento cieľ. Od 16 rokov ma však začali sprevádzať zranenia. Absolvoval som 2 operácie, plastiky. Návraty do hry boli náročné a už to nešlo s takou ľahkosťou. Mal som však podporu v rodine a aj v klube, čo mi dodávalo energiu.

Cítili ste už v dorasteneckých kategóriách, že by ste sa raz mohli vydať na trénerskú dráhu?

Vtedy som si to ešte neuvedomoval, ale už vtedy som inklinoval k zákonitostiam tréningového procesu a snažil som sa orientovať v taktike. Takže síce len na podvedomej úrovni, ale cítil.

Kedy a prečo ste sa rozhodli vydať sa na trénerskú dráhu?

Po absolvovaní strednej školy a po prijatí na FTVŠ UK v Bratislave, kde som začal študovať trénerstvo futbalu.

Kde ste začínali s trénovaním?

S trénovaním som začínal v mládeži Slovana Bratislava.

Čo Vás na trénovaní očarilo ako prvé?

Rozvoj mladých hráčov.

Čo je podľa Vás na trénovaní najťažšie a čo Vás zase na trénovaní najviac baví?

Určite ma najviac napĺňa plánovanie a realizácia tréningového procesu, rád sa v tejto oblasti vzdelávam, aby som dokázal hráčov posúvať na vyššiu úroveň.

Čo by mal podľa Vás mať kvalitný tréner? Mám na mysli trénera pri mládeži.

Myslím si, že hlavne správny charakter, otvorenú myseľ a chuť pomáhať svojim hráčom.

Naopak, čomu by sa mal vyvarovať ?

Nie vždy je to ľahké, lebo futbal nie je len o víťazstvách a úspechoch, ale mal by sa vyvarovať tomu, aby neklesol na duchu a neprestal mať vieru vo svoje schopnosti.

Kedy a za akých okolností ste sa stali súčasťou žlto-čiernej rodiny?

Do klubu som sa pripojil nazačiatku aktuálnej sezóny. Ukončil som svoje 4 ročné pôsobenie v MFK Ružomberok a presťahoval som sa naspäť do Bratislavy, bližšie k rodine. Veľmi rád som prijal ponuku klubu trénovať U19 a vážim si túto možnosť.

Aké boli Vaše prvé pocity po príchode do nášho klubu? Čo Vám utkvelo v pamäti z prvých dní v Interi?

Potešilo ma, že napriek neľahkej situácii, v ktorej sa klub z hľadiska jeho úspešnej histórie nachádza, som tu stretol dobrých ľudí, ktorí majú úprimný záujem pracovať a posúvať klub ďalej.

Aká je vaša každonenná náplň? Máte popri práci v našom klube aj nejaké civilné zamestnanie?

Civilné zamestanie nemám, chcel som venovať svoju energiu každodennej práci v klube. Medzi rutinné činnosti patrí príprava a plánovanie tréningového procesu, práca na modele našej hry, sledovanie zápasov, komunikácia s hráčmi a priamo prax na ihrisku.

V čom je náš INTER iný oproti ostatným klubom?

Myslím si, že má ambície sa postupnými krokmi vracať stále bližšie k svojej slávnejšej minulosti.

Aká je Vaša trénerská filozofia?

Moja filozofia spočíva v zodpovednom a náročnom prístupe k futbalu, v odhodlaní byť každým dňom o niečo lepší ako včera. To sa snažím prenášať aj na hráčov a zacieliť ich pozornosť najmä na proces. Myslím si, že futbal je z dlhodobého hľadiska spravodlivý šport.

Ste prísny tréner? Vyžadujete disciplínu a poriadok alebo… ?

Myslím si, že iba pri správnom fungovaní kabíny a tréningovej (pracovnej) morálke sa vieme posúvať dopredu.

Ako je to s talentovanými hráčmi v našom klube? Máme v doraste naozaj nejaké výnimočné talenty?

Často krát sa vo futbale stretávame s názormi, že len talent nestačí. Prikláňam sa k tomuto pohľadu a myslím si, že v tejto fáze kariéry je u hráčov dôležitá mentalita. Či sú ochotní na sebe pracovať v dlhodobom horizonte aj napriek prekážkam s ktorými sa stretávajú. Samozrejme, že ich čaká v blízkej dobe aj prechod z mládežníckeho do mužského futbalu v čom im prajem úspešné prvé kroky. Snažím sa im byť nápomocný v procese, aby sa pri tomto prechode cítili čo najlepšie pripravení.

Čo by mal podľa Vás mať každý jeden mladý futbalista, ktorý sníva oprofesionálnej kariére. Srdce, poctivý prístup a chuť pracovať?

Áno, bez toho to asi nejde. Nepoznám univerzálny návod na túto tému. Bude to pravdepodobne odlišné od hráča k hráčovi, ale sú určité premenné, ktoré v tom vzorci budú vždy a to okrem spomenutých aj mentalita víťaza, kvalita, príležitosť a šťastie.

Vaše životné motto je “per aspera ad astra” cez prekážky až ku hviezdam. Prečo práve toto motto?

Asi preto, že sa snažím prekážky vnímať ako príležitosť znova sa osobnostne a kvalitatívne posunúť na lepšiu úroveň.

Skúste zaloviť v pamäti a zaspomínať si na zatiaľ najkrajší moment v Interi.

Všetci, ktorí sa v športe pohybujeme máme radi víťazstva a ja nie som výnimkou, avšak pozitívne pocity mám aj keď vidím výkonnostný rast hráčov.

Máte nejaké futbalové resp. trénerské sny, ktoré by ste chceli naplniť?

Momentálne som hlavou plne v Interi Bratislava a chcel by som byť pri jeho raste a úspechoch.

Čo by ste na záver možno odkázali mladým nádejným trénerom, ktorí by to raz chceli dotiahnuť na pozíciu hlavného trénera v žiackých resp. v dorasteneckých kategóriách?

Aby sa sústredili na prítomnosť. Je určite dôležité kam sa chcú dostať, ale ešte dôležitejšie je, aby si vedeli užívať každodenný process.

Lukášovi Strelkovi ĎAKUJEME za rozhovor a prajeme mu veľa šťastia v našom INTERI.