Juraj Piroska sa stal súčasťou žlto-čiernej rodiny
Žlto-čierna rodina AHOJ.
Zrejme ste už zachytili na našich sociálnych sieťach skvelú novinku. Našou prvou letnou posilou sa stal bývalý slovenský reprezentant Juraj Piroska. Hráč, ktorého bližšie nemusíme predstavovať sa od novej sezóny oblečie do krásnych žlto-čiernych farieb. Práve preto sme sa rozhodli, že si našu „novú tvár“ trochu vyspovedáme. Ideme na to...
Juraj v prvom rade Vám ďakujeme, že ste si našli čas na krátky rozhovor. Na úvod by sme začali tradičnou otázkou... ako sa máte v dnešnom uponáhľanom svete ?
Ďakujem aj ja ... musím povedať, že sa mám výborne.
Ako ste strávili letnú prestávku? Mali ste čas sa aj udržiavať „vo forme“?
Po sezóne som sa vybral na dva týždne na dovolenku si trochu oddýchnuť. Na druhej strane aj na samotnej dovolenke a hneď po nej som sa o seba, ako sa hovorí, staral. Človek vždy rád na chvíľu vypne, ale po pár dňoch to na vás "príde" a začne vám chýbať ten pohyb.
Čomu sa venujete asi najviac mimo futbalových trávnikov?
Fúha, to je ťažká otázka.. asi tomu čo mám rád, čo ma napĺňa a na čom mi záleží.
Keď sa v krátkosti pozrieme na Vašu doterajšiu kariéru, tak tá je viac ako bohatá ... nielenže ste si vyskúšali zahraničné angažmány, ale na Slovensku ste zanechali výraznú futbalovú stopu, či už to bolo v Senici, v Petržalke, v konkurenčnom Slovane, alebo aj v iných kluboch. Čo by ste možno označili za Vaše doteraz najkrajšie futbalové obdobie a prečo?
Každý jeden angažmán bol zaujímavý a určite zohral nejakú rolu v mojom živote. Ak by som hovoril len o Slovensku, tak asi zisk titulu, resp. zisk slovenského pohára v jednom roku s Petržalkou a potom viac ročné pôsobenie v Senici. Samozrejme aj zápasy za reprezentáciu a kvalifikačný gól do siete Macedónska stojí za spomenutie. Ale ako som hovoril na začiatku, na každú jednu moju "futbalovú zastávku" spomínam v dobrom.
Čo bolo doteraz Vaším tzv. „kľúčom“ k úspechu? Na čo ste kládli a stále kladiete dôraz?
Určite každodenná práca a venovanie sa futbalu ako takému. Nikdy to nie je len o tých 90tich minútach, ale je to aj o práci mimo zelených trávnikov, nastavení sa a obetovaní sa vo veľa veciach. Bez týchto faktorov nemáte šancu vo futbale niečo dokázať.
Ako vnímate aktuálnu futbalovú situáciu v našej krajine spod Tatier? Ideme tým správnym smerom alebo skôr „prešlapujeme“ na jednom mieste?
Skôr som toho názoru, že až pomaly cúvame. No nie je to len o mužskom futbale. Všetko to začína už pri mládežníckych kategóriách. Máme veľa ľudí čo majú dar reči, veľa škôl a veľa kníh, no zabúdame na prax a najmä na ľudí čo niečo dokázali vo futbale a majú skúsenosti s futbalom. Ako príklad môžem uviesť seba samého, keďže v mládeži ma trénovali také mená ako pán Hrdlička, Molnár, Cvetler, Nezhyba a ďalší... Boli to moji tréneri, učitelia a zároveň vzory, keďže som vedel čo dokázali ako hráči. Práve toto mne osobne dnes chýba.
Tak a teraz sa Vás opýtame to, čo zrejme zaujíma nielen žlto-čiernych ale teda všetkých futbalových fanúšikov. Čo Vás presvedčilo k tomu, aby ste sa stali súčasťou našej interistickej rodiny?
Musím poznamenať, že som ponuku od Interu dostal už minulý rok, ale v tom období som uprednostnil Petržalku. Zároveň som však dal slovo, že keď raz v Petržalke skončím, tak prídem a pomôžem. Slovo by sa malo dodržať a keďže som v Petržalke skončil, som tu.
Ako prebiehali rokovania s vedením klubu?
Myslím si, že boli úplne kľudné a keďže som už v podstate všetko vysvetlil v predošlej odpovedi, tak sa o dlhé rokovanie nejednalo.
Čo pre Vás znamená Inter ako značka ? A vôbec, ako sa tých pár dní cítite v žlto-čiernych farbách? (úsmev)
História klubu je veľká. Veď predsa len dvojnásobný zisk "double" hovorí samé za seba. Bohužiaľ aktuálna situácia je aká je a musíme ju rešpektovať. No povedal by som jednu vec, a to, že buďme radi, že sú tu ľudia ako pán Palenčár, ktorý dokázal tento klub zachrániť na futbalovej mape Slovenska a postupne ho dostáva vyššie. Tomu sa hovorí klobúk dole. No a čo sa týka mojich prvých dní, tak tie sú výborné. Cez víkend sme sa predstavili na turnaji v Hornej Krupej, kde sme odohrali prvý zápas veľmi dobre, a tak isto aj finále, v ktorom sme viedli 3:0 no následne prišlo k poľaveniu. V pondelok sme si k tomu spolu s chalanmi čo to povedali. Verím, že sa z toho poučíme.
Čo očakávate od pôsobenia v Interi? Vyzerá to tak, že sa naše áčko predstaví v 4. lige.
Očakávam, že sa posunieme vyššie. Cieľ je jasný, dostať klub do 3. ligy.
Stihli ste už prehodiť pár slov aj s hlavným trénerom našej vlajkovej lode Andrejom Štellárom, ktorý na margo Vášho príchodu poznamenal, že chlapci v kabíne by mali Vaše názory a rady počúvať s otvorenými ústami... (úsmev)
Áno, tréner mi v podstate volal hneď ako bolo jasné, že idem do Interu. Máme výborný vzťah a aj to zohralo rolu, že som prišiel do klubu. Veľmi dôležitú rolu.
Keď sme pri hlavnom trénerovi, tak v novej sezóne by ste mali byť jeho asistentom, resp. predĺženou rukou na ihrisku.. bude to pre Vás niečo nové alebo po toľkých rokoch s kapitánskou páskou na ruke vo viacerých kluboch táto zdvojená funkcia nemôže prekvapiť?
Nie je to pre mňa nič nové. Takúto funkciu som zastával aj v lige v Senici a rovnako tak aj v druhej lige v Petržalke. Čiže ako som už poznamenal, nie je to pre mňa nič nové.
Poznáte sa s niektorými chlapcami z kádra?
Osobne sa poznám so Špakom, Čembom, Betíkom a Marcelom Oravcom.
Aké ciele si dávate do novej sezóny?
Cieľ je jasný, vyhrať súťaž a ísť z prvého miesta do 3. ligy. Nebude to ľahké, ale iný cieľ si dať ani nemôžeme.
Vo Vašom veku to ešte nevyzerá na koniec futbalovej kariéry.. ale keby sme sa pozreli o pár rokov dopredu.. viete si predstaviť ukončiť kariéru aj v žlto-čiernych farbách? Možno predbiehame, ale prečo sa to neopýtať. (smiech)
Možné je všetko. Predstaviť si viem veľa vecí, ale som radšej, keď žijem a rozprávam sa o prítomnosti.. takže v tomto smere som sa nad tým ešte nezamýšľal.
Na záver je tu pre Vás priestor prihovoriť sa našej žlto-čiernej rodine a samotným fanúšikom. Čo by ste im možno odkázal?
Chcel by som ich všetkých pozdraviť a odkázať, že urobím maximum na to, aby mali radosť zo zápasov, a aby sme sa tešili z postupu vyššie.
Jurajovi Piroskovi ĎAKUJEME veľmi pekne za rozhovor a tešíme sa, že sa stal súčasťou nášho milovaného klubu. Juraj nech sa darí!