Spomíname ...

Slovenskú futbalovú verejnosť a najmä našu žlto-čiernu rodinu v utorok večer zasiahla správa o úmrtí Radoslava Kunza (48). Kariéru spojil najmä s naším milovaným klubom...

Jozef Barmoš: Prvýkrát ma informoval, že po Radovi pátrajú, a že je nezvestný Miro Kovařík. Bol to pre mňa šok. Následne mi volal Mirko Hýll, že našli telo… Je to tragédia ... "Bruno" bol skvelý chlapec a dalo sa na neho spoľahnúť. Bol tzv. predĺženou rukou trénera. U spoluhráčov mal vždy prirodzený rešpekt a jeho slová mali vždy váhu. Vždy sa dalo na neho spoľahnúť. Odpočívaj v pokoji Radko.

Roman Kratochvíl: Pamätám si na neho, keď prišiel do Interu aj s Alim Lembakoalim. Vždy to bol veľmi inteligentný, usmievavý, seriózny a skvelý chlapík. Nikdy nič na tréningu „neodflákol“, resp. neoklamal. Naozaj to bol veľký poctivec. Okrem iného nemal problém sa zastať aj mladších spoluhráčov a bol vodcovský typ človeka. Zopárkrát sme si ešte proti sebe zahrali aj za starých pánov, kde potvrdil akým nekompromisným a tvrdým hráčom vždy bol. Ale vždy hral férovo a v rámci fair-paly. Je to smutné čo sa udialo. Nech odpočíva v pokoji.

Dalibor Mucha, futbalový komentátor: Na Rada budem vždy spomínať len a len v tom najlepšom. Pamätám si, že ešte počas mojich redaktorských rokov som s ním robil viacero rozhovorov a nikdy neušiel pred žiadnou otázkou. Okrem iného naše deti, resp. chlapci spolu hrávali v mládežníckych kategóriách futbal. Pamätám si, že keď sme my, rodičia, viackrát neudržali nervy na uzde počas zápasov našich chlapcov, tak on bol vždy kľudný, vyrovnaný a ako sa hovorí "nad vecou". Jednoducho profík nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Brali sme si z neho príklad. Nedokážem tomu uveriť, čo sa stalo. Bol to môj kamarát a stále sa s tým nedokážem zmieriť, že nás opustil. Budeš nám chýbať.

Peter Petráš: Ja som prišiel do Interu pol roka pre Radom. Následne sme spolu obliekali žlto-čierny dres viac ako 4 roky. Bol správny vodca kabíny a som rád, že som mohol hrávať po jeho boku. Veľmi veľa som sa od neho naučil. Boli sme ako bratia, dokonca sa navštevovali aj naše rodiny. Vychádzali sme spolu super a mal som ho veľmi rád! Naposledy sme sa videli na zimnom turnaji v Slovenskom Grobe, kde sme sa výborne porozprávali. No a poslednýkrát sme boli v kontakte asi pred troma týždňami. Písali sme si, že skočíme spolu na kávu... no už sme to bohužiaľ nestihli. Nerozumiem tomu čo sa stalo a ani nechcem. Poznal som ho ako super chalana. Bude mi chýbať.

Miroslav Hýll: Veľmi ma to šokovalo, keď som sa dozvedel túto smutnú správu. S „Brunom“ sme v Interi prežili krásne roky a tak ako každý, aj ja môžem potvrdiť, že to bol poctivý a vždy pripravený hráč. Jednoducho povedané „dríč“. Sledoval som posledné roky aj jeho trénerské kroky. Tak či onak, je to pre nás všetkých veľmi smutné. Nech odpočíva v pokoji.

Tomáš Majtán: Spomínam si na neho ako na tvrdého, ale spravodlivého kapitána, ktorý nám bol príkladom nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Síce sme sa toľko nerozprávali v kabíne, ale mal som pred ním rešpekt a bol pre mňa merítkom ... keď som sa vedel proti nemu presadiť na tréningu, tak som potom vedel, že sa presadím aj v lige proti iným obrancom. Osobne ma táto správa veľmi zasiahla, lebo to bol môj prvý kapitán v mužskom futbale a chcel by som vyjadriť úprimnú sústrasť najbližšej rodine.

Odišiel človek, na ktorého sme sa mohli spoľahnúť a len čas môže zoceliť tak veľkú ranu. Ťažko sa s Tebou lúči, ťažké je bez Teba žiť, láska však smrťou nekončí a v srdci Ťa stále budeme mať. Bruno, prosím dávaj tam hore na našu žlto-čiernu rodinu pozor. Odpočívaj v pokoji pán futbalista.

FK Inter Bratislava vyslovuje úprimnú sústrasť najbližším.