V našom klube sa oslavovalo

Žlto-čierna rodina AHOJ.

Pre pár dňami sa v našom klube oslavovalo! Pri príležitosti 80-tych narodenín Jozefa Levického a Štefana Janikovicsa, ktorí prijali naše pozvanie, prišli oslávencom zagratulovať žlto-čierne legendy ako Ladislav Petráš, Ladislav Jurkemik, Jozef Barmoš, Marián Novotný, Jozef Šajánek, Miroslav Kovařík, Miroslav Mentel a tak isto aj sám majiteľ klubu Ján Palenčár.

Páni zaspomínali na svoje pôsobenie v žlto-čiernych farbách a pri viacerých spomienkach sa všetci dobre zasmiali a zabavili. Samozrejme sme radi a zároveň poctení, že si naše legendy našli čas. Okrem iného sme si našli čas aj my a okrem oslávencov Jozefa Levického so Štefanom Janikovicsom, sme v krátkosti vyspovedali aj Ladislava Jurkemika a Ladislava Petráša. Tak teda poďme na to.

Páni, tak teda ešte raz sme veľmi radi, že ste si našli čas a prišli okrem gratulácie jubilantom aj zaspomínať na roky strávené v našom milovanom Interi. Prezraďte nám, aká je vaša najpamätnejšia resp. najkrajšia žlto-čierna spomienka?

Ladislav Petráš: Najradšej spomínam na tie začiatky a na tú partiu od 70-eho do 77-eho .. mali sme skvelý káder a podľa môjho názoru, sme hrali naozaj kvalitný futbal.

Ladislav Jurkemik: Pre mňa osobne je najpamätnejší moment zo 75-eho roku, kedy sme hrali o majstra so Slovanom na Pasienkoch. Síce sa nám nepodarilo získať titul ale ten zápas naozaj stál za to. Divákom sa uričte páčil. Štadión praskal vo švíkoch a ľudia sedeli dokonca aj na schodoch. Aj keď sme titul nezískali, tak nás ľudia vytlieskali. Prehrali sme napokon 2:4 ale bol to naozaj pamätný zápas.

Jozef Levický: Pamätám si na zápas proti Slovanu Bratislava. Belasí vtedy hrali o titul a v bráne mali "Šaňa Vencela". No a v jednom momente som zahrávala rohový kop... vonkajším "falšom" pravej nohy som loptu zakrútil rovno do brány.. skóroval som rovno z rohu.. "Šano" mi vtedy hňed po góle takpovediac vyčistil žalúdok a hromžil, že čo som si to dovolil.. no ja som iba pokrčil plecami a bolo. Viem, že rivalovi z belasej strany Bratislavy vtedy stačila na titul remíza, no my sme zvíťazili a tak sme Slovan zarmútili.

Štefan Janikovics: Tých krásnych momentov je veľmi veľa. Či už to bol zisk titulu alebo pohára. Naozaj je toho veľa. Ja som si v tomto klube prežil aj zlé ale aj dobré veci. Viac bolo samozrejme tých pozitívnych.

Poďme na ďalšiu otázku. Páni, čo pre Vás znamenal a stále znamená Inter Bratislava? Či už ako klub alebo značka.

Ladislav Petráš: Tak Inter je veľká značka. Nie len na Slovensku ale aj v celej Európe. Škoda je, že aktuálne nemáme vlastný stánok. Sme odsúdení na rôzne hracie plochy, kam sa ťažko chodí aj samotným fanúšikom, ktorí by samozrejme najradšej chodili na domáci štadión.

Ladislav Jurkemik: Aj keď som mal počas svojej kariéry viacero ponúk ako napríklad z Trnavy, zo Slávie Praha, z Nitry alebo zo Žiliny, tak som si vybral Inter. Lebo tento klub mi dal možnosť popri kariére aj ďalej študovať. Od tej doby som si žlto-čierny klub zamiloval a vždy som pre tento klub žil. Futbal bol môj život a to znamená, že Inter bol a stále je hlboko v mojom srdci. Aj do dnešného dňa je vidieť, ako milujeme tento klub a ako tá "stará partia" drží pri sebe. Vždy sme sa vedeli zabaviť ale rovnako sme vedeli aj makať na samotnom ihrisku.

Jozef Levický: Inter pre mňa vždy znamenal veľa. Okrem futbalu som bol aj zamestaný v Slovnafte, takže bolo o nás postarané. Nikdy na to nezabudnem, ako sa o mňa klub postaral.

Štefan Janikovics: Inter je moja srdcová záležitosť. Ja som tých 30 rokov v klube zažil naozaj čokoľvek. Či už som sa staral o hráčov, o lopty, o rozhodcov atď. Vždy keď bol zápas, tak som bol pred každým stretnutím vždy aj 3 hodiny vopred pripravený. Niekedy som kvôli nervozite zo samotného zápasu aj zabudol na obed. Tak či onak, štadión som poznal ako svoje topánky. Bohužial, v posledných rokoch som prestal chodiť na svoj milovaný štadión a to z prostého dôvodu. Jedného dňa, keď už na Pasienkoch hral v pozícii domáceho tímu Slovan, ma usporiadatelia na stretnutie nepustili ... možno na to mali právo ale aj tak som im povedal, že keď oni ešte neboli na svete, tak ja som mal na starosti každý jeden centimeter mojich milovaných Pasienkov ... robil som "servis" delegátom, policajtom, rozhodcom, domácim žlto-čiernym hráčom.. ale tak isto aj súperovým hráčom ... nikdy som nemal problém pred zápasom pomôcť aj súperovi, pretože som vždy tvrdil, že futbal sa nehrá a nerozhoduje u mňa, ale na samotnom ihrisku...

A na záver sa Vás ešte opýtame, ako vnímate ľudí medzi ktorých musíme jednoznačne zaradiť aj nášho majiteľa pána Jána Palenčára, vďaka ktorým zostal náš milovaný klub na futbalovej mape Slovenska resp. Európy? Zaslúžia si obdiv za všetok ten čas, energiu a nemalé finančné prostriedky, ktoré vkladajú do žlto-čierneho klubu?

Ladislav Petráš: Je to naozaj skvelá vec, že pán Palenčár sa chytil nášho klubu a doslova ho oživuje... aj keď je to beh na dlhé trate, keďže v dnešnej dobe je viac ako náročné zohnať potrebné tréningové plochy a ďalších sponzorov. Osobne si ale myslím, že pomôcť by mal najmä štát a tak isto aj futbalový zväz. Obrovská škoda je aj to, že v Bratislave chýba tradičné mestské derby medzi Interom a Slovanom.

Jozef Levický: Dávam jeden obrovský klobúk dole pred všetkými zainteresovanými ľudmi na čele s pánom majiteľom, že sa odhodlali pustiť do neľahkej úlohy. No ukázali, že majú srdce na tom správnom mieste a za tom im patrí veľká vďaka.

Ladislav Jurkemik: Obdivujem ľudí, ktorí investujú svoj čas, energiu a peniaze do futbalového klubu, keďže futbalový klub je v podstate stratová vec. Na druhej strane je smutné, že ľudia, ktorí v minulosti zapredali Inter a Slovnaft a tak isto aj politici, myslia len na seba a nemyslia na Inter, šport ako taký, kultúru a v neposlednom rade aj na zdravotníctvo. Aby som to uzavrel, tak najmä politici zničili na Slovensku šport a viaceré futbalové kluby.

Štefan Janikovics: Som rád, že sú medzi nami takýto ľudia. Obrovský klobúk dole ! Ďakujem im a držím im palce.

Páni sme radi, že ste medzi nás zavítali, Vaša návšteva nás vždy poteší. Želáme vám všetko dobré, hlavne veľa zdravia a radi vás opäť uvidíme. INTER DO TOHO!