Štefan Šogor – športový riaditeľ mládeže, ktorý našiel vášeň v trénovaní

Žlto-čierna rodina AHOJ.

V ďalšej časti rubriky žlto-čierna rodina si predstavíme nášho športového riaditeľa mládeže, ktorým je Štefan Šogor. Muž s láskou k trénovaniu, ktorý neustále hľadá nové metódy a postupy ako efektívne trénovať deti a mládež.

Pán tréner začnime klasickou otázkou, predsa len patrí sa opýtať, ako sa máte?

Mám sa dobre ale rýchlo. Bežia nám súťaže už skoro vo všetkých kategóriach a začínajú trénovať aj najmladšie kategórie takže je toho naozaj dosť. 

Poznamenali ste, že súťaže sa už rozbehli tak teda ... ako ste aktuálne spokojný nielen so samotnými výsledkami ale aj s trénigovým procesom?

Začiatok tohtoročnej sezóny je iný ako po minulé roky. Dlho sa netrénovalo a rodičia detí sú v neistote do kedy sa ešte bude. Aj preto berú na dovolenky svoje deti na dlhšie a častejšie ako po iné roky. Príprava v mnohých kategóriach bola narušená a nie som z toho štastný. Ale taká je doba a musíme sa s tým nejako vysporiadať. Doterajšie výsledky nie sú úplne podľa predstáv, ale poznáme príčiny a pracujeme na zlepšení.

Tak úvod máme za sebou a teraz sa vrátime pekne na začiatok Vašej futbalovej cesty. Kde ste futbalovo vyrastal?

Od malička som robil všetky druhy športu ale futbal ma bavil najviac. Súťažne som ho začal hrávať až v žiackých kategóriách a to v FK Dúbravka. Na ZŠ si ma všimol náš telocvikár a doporučil ma na športové gymnázium so zameraním na futbal, ktoré práve v tom roku otváralo prvý ročník. Viedol ho Dr. Ján Hucko, bývalý reprezentačný tréner a tak sa moja cesta ubrala reálnym futbalovým smerom. Na konci prvého roka ma pán Hucko poslal do Slovana nech sa ukážem trénerovi. Po prvom tréningu som zutekal. Nepáčilo sa mi. Pol roka na to ma spolužiaci presvedčili aby som išiel do vtedajšej ZŤS Petržalka. Tam som bol celý dorastenecký vek a následne som si zahral v tomto klube aj 1. dorasteneckú ligu.

Ako si spomínate na toto obdobie?

Na mládežnícke roky si pamätám a len v dobrom. Doteraz mám množstvo kamarátov a priateľstiev.

Čo sa zmenilo resp. v čom je najväčší rozdiel pri náplni trénigových jednotiek a celkovo tréningového procesu od čias Vašej mládežníckej kariéry?

Rozdielov je veľa. Taký najväčší je, že moja generácia vyrastala na ulici. Veľa rôznej pohybovej aktivity sme mali práve tam. Do klubu sme prichádzali všeobecne pohybovo veľmi dobre pripravení. Aj futbalovo sme mali za sebou veľké množstvo hodín v rôznych formách. Potom pre najlepších stačilo málo aby boli dobrí aj v reálnom futbalovom zápase. Dnes je potrebné mať naozaj kvalitý tréningový proces na to aby vyrástol dobrý futbalista. Každá minúta tréningu je vzácna. Deti sa hýbu mimo tréningu oveľa menej ako za mojích čias. 

Cítili ste už v dorasteneckých kategóriách, že by ste sa raz mohli vydať na trénerskú dráhu?

V tom čase som na tým vôbec nerozmýšlal. Ale možno už vtedy podvedomie pracovalo a pripravovalo ma na takúto misiu.

Čo Vám zábránilo v tom aby ste sa presadili aj vo veľkom futbale?

Nemal som dostatočné fyzické dispozície. Často som bol zranený a nakoniec som uprednostnil štúdium na FTVŠ.

Kedy ste si povedali, že to ďalej už nepôjde a radšej to s futbalom ako hráč zabalíte?

Keď som si po niekoľký krát natrhol zadný stehenný sval bolo mi jasné, že z toho asi nebude žiadna sláva.  Upokojil som sa a už som hrával futbal iba pre radosť.

Nie je tajomstvom, že futbal je súčasťou Vášho života už dlhé roky. No teraz nemám na mysli trénovanie. Skôr by som chcel upriamiť pozornosť na fakt, že už v minulosti ste sa smelo pustili do rôznych projektov. Vedeli by ste nám priblížiť čo všetko už máte za sebou?

Napriek tomu, že mám skončenú FTVŠ moje profesionálne kroky sa vybrali iným smerom. Aj keď som celý život v spojení so športom. 12 rokov som pracoval ako Marketingový a Šport Marketingový manažér pre Nike Slovensko a futbal bol jeden z hlavných športov, ktoré som mal na starosti. Slovenská futbalová reprezentácia, Škrteľ, Hamšík, Nike Premier Cup je len zopár projektov, ktoré som v tom čase realizoval.

Kedy, kde a prečo ste sa po prvý krát dostali k trénovaniu? 

Trénovať som najprv začal ako riaditeľ Coerver Slovensko, kde som pôsobil 3 roky a rozbiehal som aktivity tejto svetoznámej futbalovej metodiky na Slovensku. Ostatné bola skôr náhoda. Moje deti hrávali futbal v Karlovej vsi a keď im vypadol tréner, ponúkol som sa, že vypomôžem. A nakoniec som tam ostal 3 roky.

Čo Vás na trénovaní očarilo ako prvé?

Nepoviem, že očarilo ale zaujalo ma ako rozdielne reagujú deti na trénovanie a akou rozdielnou rýchlosťou sa vedia zlepšovať.

Viete možno opísať ako by podľa Vás mal vyzerať kvalitný tréner? Apropo, čo by nemalo chýbať trénerovi.

Mal by vedieť svojích zverencov zaujať, mal by si vedieť zabezpečiť disciplínu a pozornost a mal by byť trpezlivý.  Mal by rozumieť hre zvanej futbal a mal by vedieť ako ho naučiť svojích zverencov hrať.  A byť si vedomí faktu, že „cesta je cieľ“.

Naopak, čomu by sa mal vyvarovať ?

Honbe za výsledkom a nekontrolovaným emóciam.

Kedy a za akých okolností ste sa stali členom žlto-čiernej rodiny?

Pred tromi rokmi som prejavil záujem pracovať pri mládeži Interi. V tom čase ale nebolo pre mňa pri mládeži miesto. Tak som začal ako 2. asistent pri áčku, ktoré v tom čase hralo v 2. lige. Nakoniec sa môj cieľ naplnil a druhý rok pracujem ako Športový riaditeľ mládeže.

Ako si spomínante na svoje prvé dni v Interi?

No boli dosť hektické. Áčko malo za sebou prvé kolá v 2. lige takže som mal málo času na „rozkukanie sa“ a hneď som vhupol do tréningového a zápasového „hurhaja“.             

V čom je podľa Vás Inter odlišný od iných klubov?

Inter je klub s rodinnou atmosférou. Áno v minulosti to bol na slovenské pomery veľkoklub a ja dúfam, že sa raz vráti na miesta kam patrí. Ale tiež dúfam, že si zachová niečo zo svojej rodinnej atmosféry.

Aké boli Vaše prvé kroky po tom, čo ste sa ujali pozície športového riaditeľa našej mládeže?

Môj prechod na novú pozíciu bol postupný a plynulý. Hlavným cieľom bolo zadefinovať filozofiu klubu a od nej sa odraziť pri príprave tréningových plánov a postupov pre jednotlivé kategórie.

Každý tréner a možno aj športový riaditeľ by mal mať svoju filozofiu. Aka je tá Vaša?

Mojím cieľom je prispieť ku výchove inteligentných futbalistov. Chcel by som aby futbal bol nástrojom pri výchove sebavedomých ľudí pripravených na život ako taký. A samozrejme vychovať nejakého reprezentanta.

Ste prísny tréner?

Bez disciplíny prebieha učenie len ťažko. Disciplína sa da dosiahnúť rôznymi spôsobmi. Myslím si, že už dnes viem ako zabezpečiť to aby sa v tréningu futbalisti niečo naučili. A v drvivej väčšine ich to aj baví. Potom nie je nutné byť prísny.

Máte nejaké životné resp. trénerské motto, ktorého sa držíte?

Motto nemám žiadne ale som presvedčený o tom, že veľa detí nedokáže rozvinúť svoje predpoklady pre nesprávne tréningové postupy. Snažím sa hľadať také, ktoré v deťoch otvoria ich potenciál.

Stanovili ste si s trénermi ciele v aktuálnej sezóne?

Samozrejme, že každého potešia víťazstva.  A pre víťazstvá sa futbal hrá. Našim cieľom v celom klube je víťazstvo ale spôsobom hry, ktorý pobaví divákov a rodičov ale tiež naplní naších hráčov pocitom sebavedomia z ich rastúceho majstrovstva.

Ako je na tom kvalita našej mládeže? Máme nejakých naozaj super-talentovaných hráčov?

V každej kategórii máme vela šikovných chlapcov a dievčat. Je len na nás tréneroch, či sa nám podarí naplno rozvinúť ich predpoklady.

Zapájate sa do tréningového procesu aj priamo na ihrisku?

Zapájam sa a snažím sa pomôcť trénerom priamo na ihrisku. Je pravda, že časť trénerov si musela na to zvyknúť ale zistili, že len priamo pri konkrétnej situácia na tréningu sa dá najlepšie rozobrať detail, ktorý je veľmi dôležitý pre samotných hráčov.

Kam by ste to raz chceli dotiahnuť v trénerskej kariére?

Nemám konkrétny cieľ.

Veríte, že sa Inter za pár rokov dostane opäť raz medzi Slovenskú futbalovú elitu? Či už naše áčko alebo mládež.

Som o tom presvedčený!

Čo by ste na záver možno odkázali mladým nádejným trénrom, ktorí by to raz chceli dotiahnuť či už na pozíciu športového riaditeľa mládeže alebo na hlavného trénera v najvyššej súťaži?

Nech sa vzdelávajú a nech veria tomu čo robia. Ale taktiež nech sú kriticky otvorení myšlienkam iných, ktoré ich môžu obohatiť a posunúť dalej v pochopení dôležitých vecí pre rozvoj ich zverencov.

Športovému riaditeľovi mládeže ĎAKUJEME za rozhovor, držíme mu palce v ďalšej práci a sme nesmierne radi, že je súčasťou našej žlto-čiernej rodiny

Štefan ŠOGOR, rodák z Bratislavy, narodený 28. Júla 1968

S futbalom začínal v tíme FK Dubravka. Ako 14 ročný hrával za starší dorast a neskôr si zahral aj prvú dorasteneckú ligu v drese ZŤS Petržalka. Následne sa vrátil do klubu FK Dúbravka, kde už v kádri mužov skúšal šťastie v 3. Lige. Počas svojej hráčskej kariéry obliekal aj dresy Lamača a bratislavských Spojov. Kvôli častým zraneniam musel predčasne ukončiť svoju hráčsku kariéru. Neskôr sa venoval profesnému rastu. Pracoval pre Nike Slovensko na pozícii marketingového manažéra a okrem iného organizoval ja turnaj Nike Premier Cup. S trénovaním začínal v klube FKM Karlova Ves. Tri roky bol aj riaditeľom Coerver Slovensko. Aktuálne je športovým riaditeľom mládeže v FK Inter Bratislava.