Raz žlto-čierny, navždy žlto-čierny

Karol Mészáros futbalovo vyrastal v našej žlto-čiernej rodine a počas svojej doterajšej kariéry toho zažil resp. precestoval viac než dosť.

Na zelených trávnikoch bojoval o každý centimeter hracej plochy nielen v našej krásnej krajine spod Tatier, ale rovnako aj v Maďarsku alebo v Českej republike.

Skúseností má na rozdávanie a práve preto sme radi, že náš "Kájo", ktorý je súčasťou žlto-čierneho klubu z Bratislavy už druhú sezónu v rade, si našiel čas na rozhovor, kedy sa pozrieme nielen na jeho futbalové začiatky ale rovnako aj na blízku budúcnosť.

Ideme na to...

FOTO: Martin Gabura

Karol ďakujeme, že ste si našli čas na rozhovor, ktorý bude našich fanúšikov bezpochyby zaujímať.. v každom prípade začneme našou tradičnou otázkou, ako sa máte?

Ďakujem za opýtanie v rámci možností sa mám fajn.

Prvé dva kalendárne mesiace v roku sú už takmer minulosťou .. ako ste s nimi či už z futbalového alebo osobného hľadiska spokojný?

Som rád, že som mohol absolvovať plnohodnotne celú prípravu. Najbližší víkend sa začne súťaž a my sa už nevieme dočkať prvého “ostrého” zápasu.

Každý vie, že ste veľký „pracant“, ako ste sa teda udržiavali resp. sa vždy udržiavate vo forme počas sviatkov, voľných dní a času bez futbalu?

Asi každý futbalista mi dá za pravdu, že sa vždy teší na záver sezóny a plánuje to ako si oddýchne. Vydrží to však len zopár dní a potom nám ten pohyb už chýba a nevieme obsedieť.

Takže rôzne športové aktivity u mňa nemôžu chýbať ako napr. hokej alebo lyžovanie. Plus sme dostali individuálne bežecké tréningy, ktoré sme museli absolvovať aby sme na začiatok prípravy prišli pripravení.

Nie je tajomstvom, že ste rodinný typ človeka a spolu s partnerkou vychovávate dvoch synov. "Potatili" sa a kráčajú vo Vašich šlapajách alebo ani nie? (úsmev)

Teším sa, že majú radi šport a aktívne športujú. Obaja hrávali od malička zároveň futbal aj hokej ešte počas môjho pôsobenia v Liberci.

Postupom času ten starší zostal pri hokeji a mladší syn rozšíril žlto-čiernu rodinu a hráva futbal za Inter. Takže sa doma nenudíme a cez víkendy spoznávame zimné štadióny a futbalové ihriská. (úsmev)

Myslíte si, aj keď je to možno ešte príliš skoro ale predsa len, že by sa Vaši chlapci mohli raz živiť športom?

Sám som si celým týmto procesom prešiel a viem, aké je to ťažké a aká je tá cesta dlhá.

Niekedy keď počúvam rodičov na tribúnach, aké majú nároky na svoje deti už v tomto veku, tak sa len usmejem.

Treba si uvedomiť, že sú to stále deti a ten šport im má robiť hlavne radosť a ostatné veci ukáže čas.

Poďme teda na otázku, ktorá zrejme najviac zaujíma našu žlto-čiernu rodinu.. prečo ste si pred zhruba dvoma rokmi vybrali ako ďalší klub vo Vašej seniorskej kariére práve náš milovaný Inter?

Po deviatich rokoch v zahraničí som dospel k rozhodnutiu vrátiť sa domov na Slovensko. Pol roka som ešte hrával najvyššiu súťaž v Zlatých Moravciach a následne som dostal možnosť sa po rokoch vrátiť tam, kde som ako chlapec začal.

Ako ste nateraz spokojný v žlto-čiernom drese?

Podarilo sa nám po prvej sezóne postúpiť do druhej ligy. Myslím si, že sme sa tam ako nováčik nestratili a po prvej polovici sezóny môžeme byť spokojní. Verím, že budeme takto pokračovať aj na jar.

Ako by ste možno "zhrnuli" prvú polovicu sezóny druhej najvyššej futbalovej súťaže? Či už z pohľadu tímu alebo z individuálnej stránky.

Ak vezmeme do úvahy, že v lete sme mali na prípravu veľmi málo času, tak sme odohrali zopár naozaj dobrých zápasov. Boli tam aj horšie stretnutia ale taký je futbal.

A ako by ste prezmenu zhodnotili zimnú prípravu, ktorá sa nám resp. Vám končí?

Máme za sebou dosť dlhú zimnú prípravu a verím, že sme sa čo najlepšie pripravili na jarnú časť sezóny a tvrdú prácu dokážeme pretaviť na úspěsné výsledky a atraktívnu hru, ktorá sa bude divákom páčiť.

S akým cieľom a s akou motiváciou idete vy osobne do druhej polovice súťaže?

Byť pre tím prínosom a pomôcť mu získať čo najviac bodov.

Čo z Vášho pohľadu znamená Inter Bratislava na futbalovej mape Slovenska a ako Vy osobne vnímate náš milovaný žlto-čierny klub?

Ja som sa stal súčasťou Interu v časoch najväčších úspechov na prelome tisícročí.

Inter Bratislava je značka, ktorá jednoducho nesmie chýbať na futbalovej mape a dávam obrovský rešpekt ľuďom, vďaka ktorým je opäť na vzostupe.

FOTO: Martin Gabura

Keď sa v krátkosti pozrieme do minulosti na Vaše úplne prvé kroky na zelených trávnikoch.. kde ste začínali s futbalom?

Prvé kroky s loptou som začal v Jelke. Je to dedina z ktorej pochádzam a dodnes tam žije takmer celá moja rodina. V desiatich rokoch si ma na letnom kempe vybrali tréneri Interu a Slovana.

Rozhodol som sa pre Inter a neľutoval som. Dodnes som v kontakte so spoluhračmi s ktorými sme vo farbách Interu vyhrali 1. ligu starších žiakov.

Ako si teda spomínate na svoje mládežnícke obdobie v našom Interi?

Na toto obdobie mám krásne spomienky a množstvo zážitkov na celý život. Boli sme skvelá partia a dodnes sme v kontakte.

Počas svojej kariéry ste toho "pobehali" viac ako dosť .. na ktoré obdobie spomínate asi najčastejšie v tom najpozitívnejšom smere a prečo?

Dá sa povedať, že začiatok kariéry bol v celku snový. Dvakrát som sa stal majstrom Slovenska, vyhral Slovenský pohár, Superpohár a zahral si európske súťaže.

Pravidelne som hrával, nastupoval v základnej zostave a dával góly. Zároveň som bol stabilným členom reprezentácie do 21 rokov.

Na druhej strane, ktoré obdobie by ste možno „vymazali“ z Vášho futbalového života?

Život futbalistu je ako horská dráha. Keď si myslíte, že všetko šlape ako má vždy sa musí zákonite niečo pokaziť a zase ste na začiatku. Deväť rokov v zahraničí ma veľmi veľa naučilo a beriem to ako najlepšiu školu do života.

Možno klišé otázka ale predsa.. čo Vás na futbale baví najviac?

Emócie, radosť z hry a kolektív.

... a teda čo najmenej? (smiech)

Bežecké tréningy bez lopty. (smiech)

Nie že by sme Vás už chceli poslať do futbalového dôchodku, ale máte ešte nejaké futbalové sny?

Chcem si ešte posledné roky vo futbale vychutnať a užiť. Verím, že mi bude zdravie slúžiť.

Je tu šanca, že by ste kopačky "zavesili" na klinec práve u nás v Interi?

Všetko je otvorené ale nerád plánujem a sľubujem niečo, čo je ešte budúcnosť.

Čomu sa venujete resp. kde pracujete popri futbale?

Popri futbale sa venujem trénovaniu tých najmenších detí v materských škôlkach v jednom projekte. Plus sa venujem aj individuálnym tréningom pre staršie deti. V lete organizujeme kempy a tábory. Takže sa rozhodne nenudím.

Máte popri futbale čas aj na nejaké „hobby“, prípadne, čo Vám pomáha zrelaxovať mimo futbalových trávnikov?

Jednoznačne rodina. Pre mňa je to najväčší relax a radosť keď spolu zdieľame všetky spoločné aktivity.

Na záver Vám dávame priestor na to, aby ste sa prihovorili našim fanúšikom a celej žlto-čiernej rodine.

Verím, že rovnako ako my sa už neviete dočkať ligových zápasov. Vašu podporu budeme potrebovať v každom zápase.

Ďakujeme, že vždy stojíte za nami a ste náš 12. hráč. Tešíme sa na vás už čoskoro na našich milovaných Pasienkoch.

Karolovi ĎAKUJEME za rozhovor a želáme mu veľa šťastia nielen v druhej polovici sezóny ale samozrejme aj v súkromnom živote.