Rozhovor s Tomášom Vantrubom

Tomáš, vitajte v žlto-čiernych farbách .. ako sa máte?

Ahoj, mám sa dobre, aktuálne prežívam pekné obdobie v mojom živote.

Prezraďte nám, prečo ste sa rozhodli stať sa súčasťou našej futbalovej rodiny a najmä to, čo Vás presvedčilo?

Tak v prvom rade si cením tejto príležitosti a vážim si šancu, ktorú som dostal. Inter som sledoval už dlhšie, hrali sme spolu v tretej lige a myslím si, že už tam mali nadštandartné mužstvo. Čakal som ako sa celá tá situácia okolo Serede môjho bývalého mužstva vyvinie a keď sa rozhodlo, že do druhej ligy postúpi Inter, tak som bol už viac menej rozhodnutý.

Ako prebiehali rokovania?

Tak s pánom Barborkom sme boli v kontakte už dlhšiu dobu a boli sme dohodnutí na nejakých variantách, ktoré sa aj naplnili. Rokovania prebehli pomerne rýchlo a všetko v profesionálnom duchu. Myslím si, že tam neboli žiadne komplikácie.

Poďme teraz pekne na začiatok Vašej cesty .. kde ste futbalovo vyrastal?

Futbalovo som vyrastal v Trnavskej Lokomotíve, kde som bol až do dorastu a tam si ma vybral tréner Bartoš do Spartaku do U17. Odohral som tam sezónu, ale žial ďalšie tri roky v doraste som pauzoval kvôli problémom s chrbtom. Dokopy som si to dal v podstate až pár mesiacov pred príchodom do mužskej kategórie a bolo to celkom náročné obdobie. U mužov som začínal v Spartaku B, kde som dostal aj prvú profi zmluvu a zažil aj prvý ligový štart v áčku. Cez obdobie "korony" som sa vydal inou cestou a putoval do Šale, kde som hrával popri zamestnaní. Po vypadnutí Serede z ligy ma oslovil pán Minarčíny a presunul som sa tam, kde som vlastne strávil tri roky až doteraz.

Čo Vás na futbale zaujalo najviac a vôbec, prečo ste sa v mladosti rozhodli venovať práve tomuto športu?

Popravde ani veľmi neviem. Keď som bol malý tak sme zašli na tréning a nejako som sa do toho športu zamiloval, čo mi zostalo až doteraz.

Počas svojej kariéry ste už stihli “pobehať” zopárk klubov .. tak teda, kde ste prežili možno najvydarenejšie a najkrajšie futbalové obdobie?

Boli to určite posledné tri sezóny v Seredi. Všetky tri roky sme bojovali o horné priečky, druhý rok sme aj postúpili a uplynulý rok sme súťaž dokonca vyhrali. Cítil som sa tam dobre, dostal som dôveru od trénera ako kapitán mužstva a myslím si, že aj ľudia okolo futbalu ma tam mali radi. Mám na to iba pozitívne spomienky a dúfam, že si dokážem preniesť túto formu a pohodu aj sem, do Interu.

Na druhej strane, ktorú časť svojej doterajšej kariéry by ste najradšej vymazal?

Asi najhoršia časť kariéry bolo zranenie v doraste, kde som tri roky nehral futbal a zopár doktorov mi povedalo, že už si ho zahrať nemusím vôbec. Myslím si, že dorast je pre futbalistu najdôležitejšia časť prípravy na mužský futbal, ktorú som žiaľ neabsolvoval. Nebolo to ľahké ale som rád, že som sa s tým vysporiadal a o to viac si teraz vážim zdravie a čas na ihrisku a robím všetko preto, aby mi to vydržalo.

Čomu sa venujete popri futbalu a kde pracujete?

Pracujem vo firme, ktorá sa zaoberá so spojovacím materiálom.

Vašou úlohou na zelených trávnikoch je samozrejme strielať góly .. v čom je post hrotového útočníka podľa Vás najnáročnejší?

Myslím si, že útočník je jeden z najnáročnejších postov. Neustále máte na chrbte dvoch "stopérov" a stále ste pod tlakom a v súboji, nemáte až tak často loptu a keď už príde, musíte ju podržať a nestratiť.

Keď sme pri útočení .. tak ako Vám to ide smerom dozadu do defenzívy? (úsmev)

Myslím si, že s defenzívou nemám žiadny problém, aspoň mi to žiadny tréner zatiaľ nikdy nevyčítal. V minulosti som hrával aj tzv. defenzívnu šestku, takže nejaké základy ovládam. Defenzíva je veľmi dôležitá časť futbalu a mal by ju ovládať každý hráč, či už útočiaci alebo brániaci, aj keď veľmi často je defenzíva iba o ochote behať dozadu.

Otázkami sme sa dostali z útoku do obrany, podme ešte o kúsok ďalej.. a čo tak brankársky post? To Vás nikdy nelákalo ako Vášho brata Martina? (smiech)

Popravde ani nie, skôr brata to vždy ťahalo do útoku, kde aj začinal a párkrát sa tam aj vrátil. Keď bol menší, bol čo sa týka týchto postov celkom nerozhodný, ja som v tom mal vždy jasno. (smiech)

V našich krásnych žlto-čiernych farbách ste sa už dokázali zapísať na streleckú listinu v prípravnom zápase proti Šamorínu .. znamená to, že niečo pôjde aj do tímovej pokladne? (úsmev)

Ha ha ha... Určite mi to chlapci v kabíne spočítajú. Prískočné, prvý zápas, prvý gól.. bude toho určite dosť (smiech)

Ako by ste zatiaľ zhodnotili kvalitu kádra?

O kvalite sa tu nemusíme podľa mňa ani baviť. Každý post je obsadený výborne a na tréningu je to poznať. Bude tu konkurencia a tak to vo futbale má byť. Kvalita aj úroveň tréningov je podľa mňa dosť vysoká. Celkovo je tu aj veľká skúsenosť, z čoho by sme mohli počas súťaže ťažiť.

Poznali ste niektorých hráčov v žlto-čiernom drese aj pred príchodom do Interu?

Áno, ako som už spomínal, sledoval som Inter už dlhšiu dobu. Niektorých chalanov poznám aj osobne a dosť dobre, s niektorými som už hrával a iných som poznal iba z videnia na ihrisku.

Aké osobné ciele si dávate do novej sezóny?

Nerád si dávam nejaké osobné ciele, keďže futbal je kolektívny šport. Budem rád ak pomôžem mužstvu stabilizovať sa v druhej lige a budem dostatočne vyťažený na ihrisku a pridám aj nejaké góly.

Máte ešte nejaký nesplnený futbalový sen?

Neviem, mám už nejaký svoj vek a nebudem snívať o nejakých vysokých cieľoch. Idem od sezóny k sezóne s nohami na zemi.

Na záver Vám ako každému s kým robíme rozhovor dávame priestor na to, aby ste sa prihovorili celej žlto-ciernej rodine a jej fanúšikom.. čo by ste im možno odkázal?

Chcel by som pozdraviť každého fanúšika Interu a budem rád spolu so všetkými chalanmi v kabíne za podporu každého z Vás. Budem sa tešiť na celú novú sezónu a dúfame, že prídete v čo najväčšom počte.

Tomášovi ĎAKUJEME za rozhovor a želáme mu nielen veľa úspechov ale najmä pevné zdravie v našich žlto-čiernych farbách.