Alexandra Števaňáková hodnotí uplynulú sezónu dievčat

Aby sme si to v úvode trochu zrekapitulovali, tak dievčenská kategória WU17 sa v rámci II. ligy dorastenky umiestnila na skvelom 3. mieste. Jedným dychom treba dodať, že to bolo o skóre pred druhý družstvom, ktoré nazbieralo rovnako 24 bodov z dvanástich kôl. Celkovo rozoberané dievčatá zvíťazili sedemkrát, remizovali v troch prípadoch a za kratší koniec ťahali iba v dvoch stretnutiach. Nastrieľali 25 presných zásahov a inkasovali iba 14-krát.

Čo sa týka kategórie WU14, tak tá skončila v II. lige žiačok na peknom 4. mieste, kedy naše hráčky v dvanástich kolách nazbierali krásnych 22 bodov. Počas sezóny zvíťazili v siedmich stretnutiach, body si so súperkami podelili v jednom prípade a prehru si pripísali v štyroch dueloch. Čo sa týka skóre, tak sieť za brankárkami súpera rozvlnili dovedna 51-krát a inkasovali 39 gólov.

Suma sumárum, trénerka Alexandra Števaňáková sa na nedostatok práce pri dvoch kategóriách určite sťažovať nemohla.

Páni trénerka, každého sa vždy na úvod pýtame, ako sa má a Vy nebudete výnimkou, tak teda, ako sa Vám darí v tomto uponáhľanom svete?

Ďakujem za opýtanie, ujde to. Ešte stále doznieva ukončená sezóna a už zbrojíme na novú.

Ako trávite letnú prestávku? Viete si nájsť čas a od futbalu si tak trochu aj oddýchnuť?

Letnú prestávku som si vychutnala návštevou niektorých zápasov ME U21 a teraz sledujem ME žien vo futbale. Popri tom sa snažím zrelaxovať prácou na záhrade. Tak či onak, tento rok som si neodpustila aj krátky pobyt pri mori kvôli zdravotným problémom.

Ako sa Vám páči v našej žlto-čiernej rodine? Predsa len ste súčasťou Interu už nejaký ten rok.

Som v Interi už 15 rokov a každý rok chcem predať štafetu niekomu mladšiemu no nejak sa mi to nedarí... (úsmev) Neviem sa od Interu odtrhnúť a vždy ma niečo alebo niekto vráti späť.

Skúste nám priblížiť, aké náročné to je viesť nie jednu, ale rovno dve dievčenské kategórie? Ako to zvládate?

Nie je problém trénovať dve družstvá. Tento rok v novom modeli BFZ to boli WU14 a WU17, ale je náročné viesť dievčatá od 7 do 17 rokov. Musím podotknúť, že nebyť dvoch asistentov a to Michala a Lenky, asi by sme nemohli trénovať v jeden čas.

Čo je podľa Vášho názoru najťažšie na povolaní trénerky v mládežníckych kategóriách?

Najťažšie je vybudovať si rešpekt. Samozrejme rozdiel je aj medzi trénovaním dievčat a chlapcov. Pri chlapcoch to išlo nejak samo, ale pri dievčatách je to trikrát také ťažšie. Presvedčiť rodičov, motivovať dievčatá a vžiť sa do ich problémov a myslenia.

Poďme na hodnotenie už uplynulého ročníka a rovno sa vás budeme pýtať na obe kategórie, ktoré máte na starosti. Ideme najskôr na pozitíva. Čo Vám urobilo najväčšiu radosť počas súťažného ročníka?

V oboch tímoch sme nemali obsadený post brankárky a napriek tomu sme to zvládli. Vo WU14 bola na striedavom štarte brankárka, no aj tam sme museli často používať dievčatá z poľa. Druhé pozitívum bolo to, že sa k nám vrátili hráčky, ktoré u nás vyrástli a kvôli veku u nás už nehrajú a pomohli mi s trénovaním najmenších dievčat 7 až 9 ročných, nakoľko nám tieto dievčatá pribudli v polroku od chlapčenských kategórií.

Vytvorili dievčatá v oboch kategóriách dobrú partiu? Užívajú si futbal?

Myslím si, že máme dobré partie, to je u nás prvoradé baviť sa a niekedy je to aj na úkor kvality futbalu. Ja som ochotná prísť aj o najlepšiu hráčku ak zistím, že je okolo nej dusno v tíme.

Ktoré hráčky by ste označili za líderky a najmä prečo?

Každá hráčka má niečo, čo je odlišné a jedinečné, ale predsa len by som vyzdvihla Patríciu Menczerovú, ktorá vo svojom mladom veku dokázala byť v tréningu príkladom aj pre staršie hráčky.

Aký máte vzťah s rodičmi? Sú nápomocní?

Bez rodičov to nejde, hlavne v kategórii WU14, kde mi pomáhajú najmä s dopravou na zápasy a turnaje. Vždy na začiatku každej sezóny si s nimi "vyjasním" čo môžu a čo nie a potom sa to snažíme takto ustáť celú sezónu.

Ktorý zápas Vám podľa vášho názoru vyšiel najlepšie a prečo? Opäť máme na mysli obe kategórie.

WU17 ma prekvapila v jarnej časti s Dominom, keď sme na domácej pôde vyhrali a to víťazstvo bolo nie o výsledku ale o bojovnosti celého tímu. WU14 dokázala v jarnej časti zase hrať rovnocennú partiu s Pezinkom, ako jediný tím sme im zobrali body v tomto ročníku.

Ktoré herné činnosti išli Vašim dievčatám najlepšie?

Vo všetkých herných činnostiach u oboch kategórií prišlo k zlepšeniu, len streľba bola vzhľadom k vypracovaným šanciam slabšia. Možno je to spôsobené tým, že v tréningu sme museli deliť náš priestor medzi tri tímy WU9, WU14 a WU17.

Keby ste mali vybrať jeden najkrajší moment zo sezóny, ktorý by to bol a prečo?

Najkrajší moment sezóny bolo to, keď sme po dvoch rokov uvideli, že sa vracia po ťažkej chorobe trénerka Eva Prokopová a hneď dokonca spravila dva brankárske tréningy pre dievčatá, ktoré som striedala na tomto neobsadenom poste.

Teraz sa pozrieme na sezónu z negatívnejšej stránky. Čo Vás možno najviac sklamalo ?

Sklamali ma odchody niektorých hráčok, ktoré sa rozhodli odísť iba na základe toho, že chcú skúsiť niečo nové. Ani sa neposunuli do vyššej ligy, ani si ich nikto nevyžiadal, skôr také maniere dievčenského veku.

Na čo by ste chceli zamerať pozornosť v novej sezóne?

Verím, že budeme môcť začleniť oficiálne bývalé hráčky ako asistentky k dievčenským tímom a s novými hráčkami vytvoríme dobrú partiu aj pre ďalšiu sezónu.

Aké plány, resp. ciele si dávate do novej sezóny ?

Nikdy sme sa nepozerali na tabuľky, ale na konci roku vždy poteší byť do tretieho miesta a dostať čo najviac dievčat do regionálnych výberov WU13 a WU14.

Myslíte si, že by v budúcnosti mohol mať náš milovaný Inter aj ženské družstvo?

Určite áno. Už dva roky nám končia dievčatá, ktoré pre vek môžu hrať iba za WU19 alebo ženy a v Bratislave máme iba kluby, kde takéto tímy majú, ale tam sa všetky dievčatá nezmestia, takže by to bolo aj konkurencie schopné.

Čo by ste si možno Vy z osobného hľadiska najviac priali v novom ročníku?

Rodičov čo budú pravidelne chodiť na zápasy a povzbudzovať dievčatá. No a hlavne to, nech sme zdraví.

Na záver Vám dávame priestor, aby ste sa prihovorili či už rodičom, fanúšikom nášho žlto-čierneho klubu, alebo aj samotným dievčatám a ich rodičom.

Verím, že nové dievčatá nájdu odvahu pripojiť sa k nám a popasovať sa s týmto krásnym športom, a že ich budú rodičia naďalej podporovať. Tiež si veľmi želám, aby nám 2. liga priniesla radosť naprieč všetkými tímami a pritiahla viac divákov na štadión, aby sme vytvorili takú veľkú rodinu, ako to bolo v slávnej minulosti Interu.

Trénerke Alexandre Števaňákovej ĎAKUJEME za rozhovor a prajeme nielen jej, ale samozrejme aj jej hráčkam a asistentom veľa zdaru v novej sezóne.