Ľuboš Štefančík – šeftréner prípraviek a hlavný tréner kategórie U12

Žlto-čierna rodina AHOJ.

V ďalšej časti našej pravidelnej rubriky žlto-čierna rodina si predstavíme a zároveň aj vyspovedáme šeftrenéra naších prípraviek resp. hlavného trénera našej kategórie U12. Je ním Ľuboš Štefančík. Skvelý chlap, ktorý sa riadi mottom „ak sa niečo nedá, málo sa snažíš“.

Pán tréner, tak ako je to s tým mottom? (úsmev)

Myslím si, že k tomu nieje potrebné veľa hovoriť. (úsmev)

Ako sa teda snažia tréneri prípraviek resp. Vaši zverenci v kategórii U12? A vôbec, ako ste z tohto pohľadu spokojný s úvodom sezóny?

Čo sa týka trénerov tak tí robia čo je v ich silách. Po väčšine sú to mladí chalani, takže so snahou nieje žiadny problém. Úvod sezóny v U12 bol ako na horskej dráhe. Začali sme v rámci prípravy vynikajúco no potom sme si to sami pokazili svojím nie najvhodnejším prístupom. Ale za pomerne krátky čas sme to stihli napraviť či už v tréningovom procese alebo výsledkami v lige či na turnaji Futbal v meste.

Poďme sa teraz vrátiť na úplny začiatok Vaše cesty. Kde ste futbalovo vyrastali?

Prvé futbalové kroky som urobil v Košiciach, mojom rodnom meste. Najskôr v Lokomotíve Košice a neskôr vo viac známom MFK Košice.

Kde všade ste pôsobili počas Vašej hráčskej kariéry?

Ako mládežník som začínal v spomínanej Lokomotíve a tak isto aj v MFK Košice. V MFK Košice som okúsil aj  mužský futbal. Neskôr som pôsobil ešte v ŠTK Šamorín, FC Devínska Nová Ves a TJ Rovinka. V posledných dvoch spomínaných kluboch som už bral futal ako hobby popri vysokej škole. Čo sa týka trénerov tak medzi najznámejšie mená, ktoré ma trénovali počas kariéry patria určite Ján Kozák st., Ondrej Desiatnik či Miroslav Sovič. V rámci spoluhráčov sú najznámejší Ondrej Duda či Marek Rodák. Je ich určite oveľa viac ale to by som ich menoval veľmi dlho.

Čo Vám zabránilo v tom aby ste sa stali profesionálnym futbalistom na povedzme že, najvyššej úrovni?

Jednoznačne zranenia. Absolvoval som niekoľko operácií. Vyslovene mi v tom ale zabránilo opakované zranenie kolena na pravej nohe . 

Cítile ste už v dorasteneckých kategóriách, že by ste sa raz mohli vydať na trénerskú dráhu?

Absolútne nie.

Kedy a prečo ste sa rozhodli vydať sa na trénerskú dráhu?

Rozhodol som sa po tom, čo som si uvedomil, že po niekoľkých už spomínaných zraneniach to na profesionálnu kariéru určite nebude. Vydal som sa tak smerom na vysokú školu a popri tom som začal aj s trénovaním.

Kde ste teda začínali s trénovaním?

Začal som u nás na Interi. Pred vyše 7 rokmi ma sem dotiahol jeden známy.

Čo Vás na trénovaní očarilo ako prvé?

Popravde to dodnes neviem. Asi však to, že ma futbal stále od útleho detstva napĺňal. Keď to už nebolo na profesionálnu kariéru ako hráč tak som sa mu chcel venovať profesionálne z inej strany.

Čo je podľa Vás na trénovaní najťažšie a čo Vás zase na trénovaní baví najviac?

Najťažšia je určite práca s ľudmi. Najviac ma baví asi to ako je futbal na prvý pohľad jednoduchý ale čím hlbšie sa dostanete tým ťažší je. Futbal na tej najhlbšej úrovni, ktorú poznáme je jednoznačne na úrovni vedy .

Čo by mal podľa Vás mať kvalitný tréner? Mám na mysli trénera prípraviek resp. žiackých kategórií.

Jednoznačne musí disponovať obrovským množstvom odborných znalosti a osobnými skúsenosťami. Najdôležitejšia je však z môjho pohľadu schopnosť manipulovať s detailom.

Naopak, čomu by sa mal vyvarovať ?

Mal by sa určite vyvarovať situáciám, v ktorých ho ovládnu emócie. Vo chvíli keď sa to stane, prestane uvažovať racionálne a nieje schopný objektívne vyhodnotiť situáciu či rozhodnúť sa správne.

Kedy a za akých okolností ste sa stali súčasťou žlto-čiernej rodiny?

Ako som už spomínal bude to už vyše 7 rokov. Dostal som sa sem cez známeho, ktorý v tom čase hrával za A tím Interu .

Aké boli Vaše prvé pocity po príchode do nášho klubu? Čo Vám utkvelo v pamäti z prvých dní v Interi?

Určite mi najviac utkvelo asi to, že tu bola priateľská atmosféra a neboli tu žiadne “vnútorné vojny” ako v iných nemenovaných kluboch v Bratislave .

Ako momentálne hodnotíte situáciu v ktorej sa nachádza náš klub.

Som nesmierne rád, že klub po takmer 2-3 rokoch, kedy išiel na ,,voľnobeh´´ začal opäť fungovať ako má. Obrovskú zásluhu na tom má určite nový majiteľ, ktorý z môjho pohľadu nastavil latku tak ako tu mala byť nastavená po celý čas.

Aká je náplň práce šéftrénera prípraviek?

Okrem toho, že mám na starosti vlastnú kategóriu ako hlavný tréner, tak mám na starosti aj všetky kategórie od U5 do U12. Do mojej náplne práce patrí v prvom rade dohliadanie na jednotný tréningový proces (metodiku),  na trénerov, hráčov či ďalšie organizačné veci ohľadom kategórií v rámci tréningového procesu či zápasov.

V čom je náš INTER iný oproti ostatným klubom?

Okrem bohatej histórie klubu, ktorú všetci isto dobre poznáme, je to z môjho pohľadu jednoznačne atmosféra v klube. Tú tvoria ľudia pracujúci v štruktúrach klubu, preto si zaslúži každý jeden veľký palec nahor.

Aká je Vaša trénerská filozofia?

Je veľmi podobná tej, ktorá bola nastavená ako filozofia nášho klubu. Rozdiely sú minimálne .

Ste prísny tréner? Vyžadujete disciplínu a poriadok alebo … ?

Jednoznačne áno. Dnes už viem, že bez disciplíny a poriadku neexistuje sústredenie sa, bez sústredenia sa neexistuje učenie a bez učenia sa nedá napredovať .

Ako je to s talenotvanými hráčmi v našom klube? Máme či už v prípravke alebo v žiackých kategóriách naozaj nejaké výnimočné talenty?

Podľa môjho názoru je ich dosť. V každej kategórii sa dá nájsť vynimočný hráč a v niektorých dokonca viacerí. Je len na nás a na samotných hráčoch kam až to budú schopní dotiahnuť.

Na akej úrovni sa podľa Vás pracuje s mládežou v našom klube?

Myslím si, že v rámci konkurencie na Slovensku na veľmi vysokej. Niekoľko našich kategórií patrí ku špičke na našom území čo potvrdzujú na turnajoch či v ligách. Čo sa týka metodiky tak tam si dokonca myslím, že takto do detailu rozpracovanú filozofiu nemá momentálne žiaden klub na Slovensku. Musíme byť len trpezliví. Nieje to šprint ale beh na dlhú trať .

Čo by mal podľa Vás mať každý jeden mladý futbalista, ktorý sníva o profesionálnej kariére. Srdce, poctivý prístup a chuť pracovať?

Mal by mať chuť a chcenie dostať sa najvyššie ako sa len dá. Mal by si dávať len tie najvyššie ciele. Mal by byť ochotný podriadiť tomuto cieľu všetko. A samozrejme riadiť sa mottom “ ak sa niečo nedá, málo sa snažíš”. (úsmev)

Venujete sa popri trénovaní aj iným aktivitám? Mám na mysli, či ešte máte aj civilné zamestnanie.

Trénovaniu sa venujem na profesionálnej úrovni, takže mi to zaberá toľko času, že na nič iné momentálne nemám ani energiu ani čas.

Skúste zaloviť v pamäti a zaspomínať si na zatiaľ najkrajší moment vInteri.

Vybrať jeden je naozaj veľmi ťažke. Bolo ich niekoľko. Viťazstvo v lige o 10 bodov pred Slovanom  s ročníkom 2008 v sezóne 2016/2017 tam určite patrí. Taktiež by som tam zaradil 3.miesto na halových majstrovstvách Česka a Slovenska s ročníkom 2010 v sezóne 2019/2020. A najnovšie určite víťazstvo spred mesiaca a pol na sledovanom turnaji Futbal v meste, taktiež s ročníkom 2010.

Máte nejaké futbalové resp. trénerské sny, ktoré by ste chceli naplniť?

Konkrétny sen nemám. Mojím cieľom je však zlepšovať sa každý deň v tom čo robím a dostať sa v rámci trénovania čo najvyššie ako to len bude možné.

Čo by ste na záver možno odkázali mladým nádejným trénerom, ktorí by to raz chceli dotiahnuť či už na pozíciu šeftrenéra prípraviek alebo na hlavného trénera v žiackých resp. v dorasteneckých kategóriách?

Stanoviť si cieľ a ísť si za ním stoj čo stoj.

Ľubošovi ŠTEFANČÍKOVI ĎAKUJEME za rozhovor a prajeme mu aj naďalej veľa šťastia v našom INTERI.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *